kaligramy

Vážení a moji milí,

dnešný deň s nami počasie cvičí trpezlivosť a ja tú vašu trénujem od poslednej časti Vzdušných zámkov – s našou hádankou: Je to žlté a stojí to za rohom. Viete čo to je?

Zistíte už o pár riadkov.

Dúfam že už vám (ne)chýbala svokra z nášho príbehu. Tak to vám je klebetnica. A to ešte len bola vtedy keď sa jej Helenka išla vydávať.

– Jój, ženy to o moju Helenku sa idú muži potrhať. Teraz aktuálne si vyberá medzi inžinierom a právnikom. – Vychvaľuje sa svojej skupinke rovesníčok – dôchodcom.

– A? Na koho sa usmialo šťastie? – Kamarátka podpichla.

– Na doktora. Dcéra si berie inžiniera. – Ukončila debatu svokra môjho známeho.

Tak si predstavte, môj známy sa stal Židom. Vzniklo to z toho že chce ušetriť a tak si s ním celá jeho rodina spolunažíva. To bol len jeden dôvod – chce do synagógy namontovať kávovar a  rabín má sieť maloobchodov kde by ich chcel známy inštalovať.

Ale aj jeho starý otec, ktorý nás opustil pred dvanástimi rokmi bol judaista. Dožil sa veľmi vysokého veku. Keď mal stodvanásť rokov, prišla za ním reportérka až z regionálnych novín a pýtala sa ho na recept dlhovekosti.

– Tak, ujo. Dožili ste sa stodvanástky a našich deviatich čitateľov by zaujímalo ako to robíte že sa dožívate takého vysokého veku? – Redaktorka s našpúlenými perami snorí zaujímavú odpoveď.

A dedko odpovedal:

– Joj, dušička, ešte rokujem s mliekárňami, vinármi a pekárňou. – Dedko nezaprel svojho obchodného ducha ani na svojej smrtelnej posteli.

Musím priznať že na takéto chodníčky mal vždy nábeh. Aj minule som u nich počul krik. Stretol som ho na druhý deň a pýtal som sa:

– Nazdar, kamaráde, čo tak včera tvoja žena kričala? – Bol som prekvapený že Helenka vie takto volať halali.

– Ale, nadávala Rexovi. – Známy mykol plecom.

– Ách áno, ako som počul tak mal ten sviniar odovzdať zvyšok svojej výplaty. – Zdesene som ho prezradil.

Keď sa domov vrátil z krčmového zájazdu tak ho doma čakala žena s tĺčikom.

A šetrne poznamenal:

– Tak na alkohol pomaly nemáme a ty kupuješ nábytok!

Odreagujme sa spolu trošku od toho novožida. Na záver predošlej časti som vám dal jednu príjemnú otázku. Čo je to? Je to žlté a stojí to za rohom?

– Predsa banán – výtržník.

Išiel som si minule mestom a na stĺpe viselo parté:

 – Na zápase došlo k nespokojnosti klubových fanúšikov s výkonom rozhodcu.

Pohreb pondelok o 14.00 –

Po minulej výhre môjho známeho ráno stretlo ďalšie skoro – šťastie.

Prišla za ním rozjarená Helenka:

– Drahý, snívalo sa mi že sme v noci urobili päť čísel. – Helenka robila kotrmelce po posteli.

– No to je super! – Rozbehol sa do kuchyne.

– No a potom ešte jedno. – Helenka ešte rozjarenejšie zakričala. – No a kde si šiel, miláčik? – Helenka sa usmiala.

– Do kuchyne po športový tiket. Tak teda diktuj tie čísla… – Nadšene oznámil.

Minule náš rozhovor:

– Počúvaj, ako sa má tá tvoja doga? – Pýtam sa ho.

– Ále, zle, nedobre. Už ani nežere. – Smutne konštatuje.

Viem aký je šetrný no napriek tomu nerozumiem prečo to hovorí tak zdrvene.

– Ale to je super. Veď aspoň máte na peračník pre malú… – Usmial som sa a prajne som dodal.

– No ale keď nežerie tak potom nemáme čo zanechať tej otravnej susede na prahu bytu! – Smutne skonštatoval.

– Ale máš rád zvieratá… Nie? – Nesmelo som sa opýtal šúľajúc sa v kŕčoch.

– Áno, mám. Husi, kačice, sliepky ale najradšej mám pečené prasiatka. – Blažene sa usmial.

No a čo má nové naša včerajšia šľachtičná. Má sliepky a tie aj zamestnáva. A dokonca má aj pštrosy z čoho sú flustrované sliepky.

Prišiel za nimi kohút a hovorí:

– Nechcem sa vám pchať do výtrusníka, ale pozrite čo vyrába naša konkurencia. – Otrčil im pštrosie vajce pred oči.

No ale aj šetrnosť má svoje hranice. A už to prešlo aj na našu Helenku.

– Počúvaj, miláčik. Vyhadzuješ peniaze na samé zbytočnosti! – Helenka vyhadzuje na oči „márnotratnosť“ svojho muža.

– No a čo že idem raz za čas, každý tretí deň na pivo. – Bráni sa známy pripravený na ohadzovanie taniermi.

– Tu nejde o pivo, malicherník jeden. Minulý rok si kúpil hasiaci prístroj a ani raz tu nehorelo! – Helenka „ožidela.“

Možno ste nevedeli ale Helenka má škótske korene čo tak trochu aj vidno. Minule išla do optiky a predavačke hovorí:

– Dobrý deň. Nesiem vám skvelý kšeft! Toto sú šesťdioptriové okuliare. Prerobte mi ich na dvojdioptriové a zvyšné štyri si nechajte. – Helenka zo svojho „čajníka“ vytiahla svojho ginovského obchodného ducha.

Medzi najväčšie hlášky ich posledného obdobia patrí asi táto. Bol som vnútri v mäsiarstve a pani mi rezala kúsok v mojej klobásy. Téda, aby to čudne nevyznelo, z tej čo si chcem kúpiť. Obzerám sa a vonku vidím ako stojí známy so svojou dcérou.

Hovorí jej:

– Dcérka moja, to je krása, čo? – Milo sa na ňu usmial a objal ju akoby v reštitúcii dostali celé mäsiarstvo.

– To je prima, otecko. – Usmiala sa na neho a opätovala mu iskričky v očiach.

On sa odtiahol a povedal:

– No a keď budeš dobrá, vezmem ťa aj dnu a môžeš si privoňať! – Vzal ju za ruku a odišli preč.

No ale odvtedy som ho jakživ nevidel! V ich dome bola tma a všetko pozastierané. Bál som sa aby mu nepreplo a aby náhodou neprešiel na ruský čas. Našiel som odvahu lebo som sa bál že možno ide o sekundy; tak som zazvonil. A otvoril mi.

– Šalom, čo ty tu? – Opýtal sa ma s vrúcnym židovským privítaním.

– Nemám síce šál ale prišiel som len tak, na slovíčko. – zadíval som sa na neho a povedal som mu:

– A ty prečo spíš cez deň? – Vypúlil som na neho oči.

– Ále, šetrím nočnú košeľu. – Usmial sa na mňa.

Nový komorník u našej šľachtičnej má naozaj veľké pletky. V celej dedine sa to povráva – taký veriaci človek! A dokonca aj v spovedelnici.

– Pán farár, ja som smilnil so ženou. – Tvári sa akoby si sypal popol na hlavu no večer ide po ďalšom mäse.

– A koho? Starú dievku Betu z hlavnej? – pokorne sa pýta farár.

– Nie. – vystrašene odpovedal komorník.

– Slepú Irenu zo susednej dediny? – Farár sa zmraštil.

– Ale nie. Tak tretí pokus. – inšpiratívne sa pozrel.

– Čaptavú Jóžu z Májovej? – Farár tipol.

Komorník sa zasmial:

– Tri pokusy uplynuli. Ale ďakujem za skvelé tipy. – Postavil sa a odišiel.

Známy už veľmi dobre pozná svoju manželku a ten si teda po tipy nechodí do kostola ale vždy ju vie príjemne prekvapiť.

– Cukrík, ty si prečo svojim kamarátom povedal žesi sa so mnou oženil lebo skvele varím keď neviem variť? – Helenka ho začala búchať mopom po nohe.

– Veď ja viem že nevieš. Ale musel som si nájsť dáku výhovorku. – Zahlásil.

Viete aký je židovský čaj?

– Za nulové náklady a zaliaty – šálky postavíte pod lipu v čase dažďa.

Ale jednu vec mu naozaj nemôžem zaprieť. Záleží mu na svojej dcére. Pýtam sa ho:

– Prečo tvoja dcéra pije rybí tuk? Je to síce zdravé ale mastné jak latinskoamerický výsluhový tanečník. – Zdesene sa pýtam.

– No ale ja ju motivujem. Jednak bude zdravá a jednak dostane aj nejaké tie centy. – Filozofuje známy.

– No a koľko si takto zarobí za jednu tú konzervu? – Zvedavo sa ho pýtam.

– Tak väčšinou dve eurá; za jednu lyžičku pätnásť centov. – Usmial sa na svoju dcéru ktorá sa pri takomto type stravy tvári ako pokazená treska.

– No a kedy dochádza k vyplateniu? – Spôsobom interview zisťujem.

– Akému vyplateniu? Pekne jej to dávame do prasiatka a keď doje celú konzervičku

tak jej za peniaze v tom prasiatku kúpime novú. – Usmial sa.

Ale domnieval som sa že v ich vzťahu to naozaj vrie. Minule totiž nemal obrúčku.

– Počuj, kamarát, neber to ako provokáciu… Ale vy ste sa s Helenkou pohádali? – Zvedavo snorím informácie.

– Nie, prečo? – Stroho odvetil.

– Lebo nemáš na prste obrúčku. – Pozorne som spozoroval.

– Jáj, tak preto? No lebo tento týždeň ju nosí žena. – Šporoblivo odpovedal.

Milí priatelia!

Nabudúce nás čakajú „Valentínske zámky“ a síce, v piatok.

No a dozviete sa odpoveď na moju novú hádanku:

Viete prečo majú policajti pondelok červené ústa?

V prípade ak poznáte odpoveď na túto otázku, pošlite ju na mail mario.spilberger@gmail.com a dostanete vtipnú cenu! … a ak neviete, nevadí… Za pokus to ale stojí.

Nájdite si pár sekúnd z vášho cenného času aj na moju webstránku www.zabavnecitanie.eu

Nezabudnite mi posielať Vaše obľúbené vtipy na môj vyššieuvedený mail a aj Vy sa môžete podieľať na tvorbe tohto bombastického dielka.

Ďakujem za pozornosť a prajem príjemný stred týždňa!