kaligramy

Dobrého dňa vinšujem,

týždeň prešiel ako kamión cez dedinu a sú tu opäť Vzdušné zámky.  Rozhodol som sa že Vás aj dnes zabavím pár skvelými vtipmi z každého súdka.

Učiteľ dcéry môjho známeho na hodine literatúry hovorí študentom:

– Kto mi ako prvý napíše štyri Shakespearove hry dostane jednotku. – vážne hovorí dievčenskej triede. Dcéra známeho mu podala papierik kde bolo napísané:

– 10 cm, 15 cm, 20 cm a 25 cm. –

V tom sa učiteľ začudoval.

– Čo majú znamenať tie centimetre? –

Malá sa nedala a skúsene odpovedá:

– No, 10 cm znamená Veľa kriku pre nič, 15 cm Ako sa vám páči, 20 cm Sen noci svätojánskej a 25 cm je Skrotenie zlej ženy. – pohotovo odpovedala.

Známy mal minule v krčme videnie – rozprával sa so svojim strýkom, ktorý zomrel s manželkou pri autonehode.

– Aké boli posledné slová pred smrťou? – známy sa zvedavo opytuje.

– Boli od mojej ženy; ak ju pustím na chvíľu na miesto vodiča, budem anjel. – smutne odpovedal nebožtík.

Minule som sa stal u nás na železnici svedkom zaujímavej situácie. Prišiel jeden z dedinských Rómov a pýtal si lístok:

– Prosím si jeden cestovný lístok. – vážne buchol päťeurovkou na prehriadku.

– Aký? – železničiarka pohotovo zareagovala.

– Cestovný. – Dežo s úsmevom odpovedá.

– A kam? – železničiarka neochotne položila otázku.

– Do ruky. – Dežo nechápavo odpovedá.

– Pýtam sa kam idete cestovať… – zúfalo odpovedala otázkou.

– Do Čiech. – nervózne odpovedá.

– A kam do Čiech? – nechápavo sa pýta.

– Krava, nevie kde sú Čechy! – smeje sa Dežo.

Známeho som išiel odprevadiť na let a pred nástupom do lietadla si nalepil na hruď veľkú jednotku. Pýtam sa ho:

– To si prečo dávaš jednotku na hrudník? – veselo sa ho pýtam.

– Lebo pri leteckých nešťastiach umiera každý druhý človek. – deprimovane odpovedal.

Otázka z minulých Vzdušných zámkov:

– Viete prečo v Škótsku žijú ľudia tak dlho?

Predsa preto že sú tam drahé pohreby!

Minule sa nám stala zaujímavá situácia – na slovenských hraniciach nás zastavila policajná hliadka.

Museli sme im ukázať všetok nákup.

– Čo veziete? – opýtal sa policajt.

– Džem predsa. – unavene som odpovedal.

Policajt neveriacky krútil hlavou a išiel za vedúcim hliadky.

– Pán vedúci, pozrite sa – v papieroch je napísané že vezú „jam“ a auto je plné lekváru. – zúfalo sa sťažuje policajt.

Keď už dnes máme tú cestovnú horúčku, šľachtičná minule išla vlakom a prišiel tunel.

– Bože, tu niekto súloží… Pane Bože, dokonca so mnou. – zúfalo odpovedala.

Neskôr za ňou prišiel revízor a ona sa mu začala sťažovať.

– Pán revízor, tá cesta trvá celú večnosť! – hovorí.

– No a to ešte nesedíte v poslednom vozni. – usmial sa a „odštikol“ lístok.

Obrovská budúcnosť dcéry známeho začala už v detstve keď liezla na čerešňu a spadla z nej na hlavu – no nemalo to žiadnu dohru. Známy v záhrade len poznamenal:

– Má dobrú hlavu. Dáme ju študovať. – usmial sa.

Známeho práca je veľmi napínavá. Minule montoval kávomaty na veterinu. Mal pracovný obed s primárom.

– Prepáčte prosím za nepríjemnú otázku, ale čo to jeme? – známy sa s obavami pýtal.

– Môjho pacienta predsa! – zverolekár rozrýpal zaujímavé mäso.

Vo firme je naozaj veselo – teraz už áno keď známy postúpil v platobnom rebríčku. Zo začiatku bol minimálne spokojný. Na nástenke ich firmy Vzdušné zámky spred piatich rokov bolo napísané:

– Váš plat je Vaša osobná vec a nemusíte preto nikomu vešať na nos, koľko u nás zarábate! –

Známy zachoval ducha humoru a dopísal:

– Sľubujem že svoj plat nevyzradím nikomu na svete. Za ten plat sa hanbím tak isto ako vedenie firmy. – známy dopísal.

Napriek tejto hroznej platovej situácii známy zažíval vtedy krásne obdobie so svojou Helenkou.

Šéfovi poslal odkaz:

– Šéfe, idem sa ženiť! – s veľkým smajlíkom odkaz poslal šéfovi.

Šéf mu odpísal:

– Výborne. Ženatí v robote poslušne ostávajú až do večera. –

Helenka vybehla za susedou a smutne hovorí:

– Ten pení, ten pení… – rozbehla sa po schodoch pred domom.

– Čo? Nový prášok na pranie? – suseda sa nazdáva že to manžel nebude. Ale…

– Nie, môj starý dostal prvú výplatu. – Helenka zvestuje.

Minule mi smutne povedal.

– Asi ma vyhodili z práce. – známy smutne zakotvil očami v pive.

– To si na to ako prišiel? – s absurdným úsmevom som sa na neho pozrel.

– No lebo už tri mesiace mi neprišla výplata. – usmial sa.

Ale vždy miloval služobné cesty. Keď na jednu odchádzal, rozhodol sa že dá Helenke preistotu na starosti svojich šesťročných synovcov. Tí sa stále hádali že ktorý bude s Helenkou spávať v postielke.

Keď mu písali list, stálo tam napísané:

– Otecko, teta Helenka je veľmi poslušná. Každú noc s ňou spí niekto iný. Bozkávam Ťa, Janko. –

Vo firme boli aj veľmi dramatické situácie, napríklad tam zazvonil telefón. To síce nie je samo o sebe napínavé ale ten odkaz bol dosť napínavý:

– Ak zajtra nezložíš igelitku s piatimi tisícami eur pri treťom pilieri, vyletí ti kšeft do vzduchu. – povedal neznámy hlas.

Šéf nestratil duchaplnosť a poznamenal:

– Dobrý človek, nemohol by si to urobiť ešte dnes? Lebo zajtra mi má prísť kontrola a mám nezrovnalosti. – šéf potichu „zapotil.“

Blíži sa leto a v tomto prechodnom období máme na našom rybníku zaujímavú ceduľku:

– V rybníku kúpanie zakázané. Porušenie zákazu sa trestá pokutou 50 eur. V zime päťdesiat percent zľava. – stálo napísané.

Viete prečo prasiatko nemôže zvoniť na bicykli?

Dozviete sa už nabudúce. Tak dozvonenia, priatelia…