Založ si blog

Oddelenie 2014: Bistro (1. )

Staré dobré oddelenie odborníkov, tentokrát v elektroobchode, potrebuje posilu kvôli práci, ktorú lenivci nechcú vykonávať. Martin s Ivetou sa snažia tajiť svoj vzťah. Všetci tušia, že Martin si niekoho našiel no netipujú práve Ivetu – najhorúcejší kandidát je šéfova Irena. Servác je interným zamestnancom elektra no má svojský biznis. Chce si otvoriť bistro na tajnáša.

  • Komediálny seriál na pokračovanie je s5.

 

clip_image002

 

 

Šéf vyhlasuje prvú mobilitu na všetkých pozíciách elektra.

MILAN: Dobré ránko prajem všetkým zúčastneným.

MARTIN: Dobré ránečko, veliteľ pán. Ako ste sa vyspali? Doružova?

(pozrel na ružové tričko a podozrievavo sa zatváril) Máte pekné tričko.

MILAN: Ale, to mi kúpila Irenka k mojej päťdesiatke.

IVETA: (zaskočene) No ale my sme presne vedeli že teraz je ten deň D.

MARTIN: (šokovane) Ale čo to trepeš! Deň otvorených dverí je predsa prvého júna.

(vytrhol Ivete z rúk krabicu) Dnes je predsa ten váš, narodeninový dnešok, šéf.

(podal mu krabicu)

MILAN: (otvoril krabicu) Jéj, ale to je veľmi pozoruhodné. Také milé. Osviežovač vzduchu to auta v tvare stromčeka. No to je teda neoceniteľné.

MARTIN: (trefne) Už len táto farba vám chýbala. Doteraz ste už mali zelený, červený, fialový… No proste, všetko z  narodenín posledných desiatich rokov.

MILAN: Ďakujem, ale aj napriek tomuto slávnostnému momentu musím prejsť k veci. Totiž, obchod po predošlom šéfovi musí prejsť obrovskými zmenami. Bude potrebné, aby sme všetky práčky premiestnili na miesto chladničiek a mikrovlnky musia byť pri našej kancelárii – keď mi Irenka prihrieva praženicu na obed. Jasné? Kto to teda zariadi?

FILIP: (koktavo) Ináč, keď tak pozerám, chýba tu Servác. Tým pádom by to bolo jasné.

IVETA: A ozaj, kde je ten? A kde je vaša manželka?

MILAN: Obhliadajú terén našej predajne. Povedal som mu nech sa trochu po obchode vyventiluje keď mu teraz skrachoval ten jeho „pajzelhaus.“

 

Irena so Servácom sedia v jeho skrachovanom pohostinstve.

SERVÁC: (zdrvený) Ja neviem, čo tu tým ľuďom chýbalo. Veď tu mali aj tie plastové vidličky ktoré som potom umýval a podával novým hosťom. Veď som tu mal aj klimatizáciu – prefukovalo cez steny. A to som chcel kúpiť aj prvý sporák lebo som doteraz robil toasty v mikrovlnke.

IRENA: Možno by som ti aj odpovedala. Keby si tú otázku položil presne naopak.

SERVÁC: Ako to myslíš? Chceš povedať že niekto ponúkne viac? Veď ten krčmár na hlavnej robí restuje posúchy na palacinkári. To len ja sa idem pretrhnúť!

IRENA: Nemyslela som to zle. Jednoducho by si sa mal na chvíľu stiahnuť. Mám totiž jeden nápad.

Martin prichádza zaprášený na oddelenie.

MARTIN: Lykožrúti jedni prižmúrení, neviem prečo sa ešte nenaučili dávať na mrazničky kolieska. A začala odtiaľ vytekať taká divná tekutina, tuším ortuť,  ako keby ju išliel Bin ládin zavážať do zberných surovín v propán Butáne.

FILIP: (dobromyseľne) Nepotrebuješ s tým pomôcť náhodou?

MARTIN: (nervózne) Ako bolo by dobré! Veď je tam ešte minimálne päťdesiat chladničiek a vedúci ich chce usporiadať od konca abecedy. (vyfúkol si) Ale aspoň že ich mám už polovicu!

IVETA: (zdesene) Ale on ich kázal usporiadať podľa abecedného poradia, nie zostupne!

MARTIN: (vážne) Čo?  (zasmial sa) Ty si zo mňa zase robíš srandisko ty puchrisko!

FILIP: (znudene) No ja sa na toto nebudem pozerať. Idem na obed.

MARTIN: Môžeš ísť na obed. Ale s indukčnými varičmi. Treba ich usporiadať podľa sériových čísel.

(blíži sa k Ivete) No a kým Filip uloží tých deväťsto varičov podľa sériových čísel, my si zatiaľ urobíme iný program.

(začal ju bozkávať; v tom prišiel Servác)

SERVÁC: Ale čo – to. Tak vy sa tu hašlerkujete počas pracovnej doby, hej?

A vari spolu aj chodíte? Aj spávate?

MARTIN: (odmerane) Jasné. Aj sedíme aj robíme mlynské kolo spolu. Blb!

Ty si tu zas tri dni nebol. Choď za šéfom a ten ti dá robotu.

Môžeš usporiadať tie sódovary podľa počtu bubliniek.

SERVÁC: Len ma serte! Ja vám dám. Už vám asi vytrávilo to hydinové z kafilérky.

 

Filip prichádza za Irenou.

IRENA: (lepí plagát: Vlnky len za 1,20 € – záruka do zajtra; s dlhšou zárukou 2.70 €)

Tak čo, Filipko. Ako to vyzerá s obchodom? Aj ja mám s ním veľké plány.

FILIP: Fantasticky, mama. Kde šiel Servác? Chcel som s ním hovoriť. Mal pre mňa nejaký obchod.

IRENA: (začudovala sa) A aké bolo heslo?

FILIP: Heslo bolo „Pod napätím.“

IRENA: Tak práve hovoríš s jeho konzultačným zástupcom. Potrebujem jednu vec… Servácovi ostalo dvanásť balíkov Vlniek a potrebujem to popredať do zajtra. Skús to predať tvojim kolegom.

V jednom balíku ich je asi dvadsať, to je dvestoštyridsať kusov. Keď ich predáš ešte dnes, dostaneš podiel dvanásť percent.

FILIP: A to je koľko?

IRENA: Dvadsať eur. Viac nedám. A daj si to tričko Kuriér čo si dostal k maturite – nech ten obchod vyzerá dôveryhodne.

(Irena telefonuje Servácovi) Servi? Máme ich nahraných. Myslím že pôjdu aspoň na týždeň na infekčné a ty si môžeš otvoriť to Bistro Pod napätím.

 

Martin sa stretáva so Servácom.

MARTIN: No počul som že si ma hľadal. Čo zase sliediš ako taký mrož po zavináči? Ti hasne biznis čo?

SERVÁC: Počuj, Martin. Ty už dlho túžiš po tom novom ovládači na tvoje diaľkové trabantové autíčko?

MARTIN: (vyskakuje) Jasné. Už od deväťdesiateho siedmeho moje autíčko parkuje pod perináčom. A máš k tomu aj tie špecibaterky?

SERVÁC: Takto. Dnes ti môj obchodný zástupca prinesie zásielku zabalenú a na nej bude nápis „Pod napätím.“ Dáš mu (potichu počíta: 240 * 1,20) dvestodeväťdesiat eur a máš k tomu aj baterky. Ale nezabudni: Predtým ako zaplatíš tak je to pod napätím. Neotvárať!

MARTIN: Jasné. Ako baterka v chladničke. Až keď ju otvoríš, tak sa rozsvieti! Ale nech ti je jasné… O mne a o Ivete ani muk. Ani slovo. Prisahaj na podnikateľskú česť!

 

Servác prichádza za šéfom (Milanom).

SERVÁC: Milanko, teraz som päť minút len tvoj. Čo máš na tvojej elektro – duši?

MILAN: (smoklí do vreckovky) Ale prosím ťa. Choď ukladať tie ponorné mixéry. Ja sa tu tiež ponáram. V útrapách. Veď tá moja žena je stále niekde preč. Do konca aj v noci. Stále len niekam vypadáva ako nohavičky z balkóna zo sušiča. No a pri takýchto myšlienkách mi napadá či ju náhodou niekto nepráši keď nie je doma. A vlastne ani ja. Teda keď nie sme nikto doma.

SERVÁC: (konšpiračne) A nemáš pocit že si dal kľúče od svojho bytu Martinovi keď išiel výťahom brať tú propánbutánovú bombu z vašej špajze? A že to bolo vtedy keď išla tvoja žena domov zobrať tie spomínané nohavičky z balkóna lebo sa zatiahla obloha? A vlastne, dokopy nič v tom obchode nepremiestnili. Môžem si tam zatiaľ niečo vybavovať?

MILAN: (buchol „paklom“ vreckoviek po stole“) Jasné, Servi, vybav si. Ten sviniar slizký. Keď ho chytím tak mu vonkajšími dverami na práčke zabuchnem hlavu v umývadle. Ďakujem ti, Servinko!

 

Martin sedí vedľa a vychutnáva si bonboniéru.

MARTIN: (číta) Milánsky mix. Veď sú tam samé arašidy. To už len ktorý blbec do balíčka kde je napísané „Peanuts“ nasype arašidy? To nepochopím. Á, ešte bonbónik pre sladkého Martina.

MILAN: (zatajene prichádza) Tak čo, Martin. Chutí, chutí? Ako to že obchod ešte nie je premiestnený?

MARTIN: Prepáčte, šéfe. Priznám sa vám.

MILAN: Takže ty sa ani nehanbíš priznať sa mi?

MARTIN: Šéfe, ale veď ma poznáte. Veď mne ide väčšinou iba o sexík.

MILAN: (nabrúsený) Tak toto mi už naozaj stačilo. (zakričal) Irena! Toto mi vysvetlíte spolu. (odišiel)

MARTIN: Čo s tým má Irena?

SERVÁC: Takto to vyzerá keď mi zapchávaš ústa tým tvojim diaľkovým ovládačom.

(Servác odchádza, Filip prichádza)

MARTIN: Supér, už mi to prišlo?

FILIP: Čo ako?

MARTIN: (otrávene) Jáj, tak to ty si ten kuriér? (nadšene) No tak daj mi to sem.

FILIP: (zaskočený) Ty si to vezmeš všetko?

MARTIN: A hádam si to nebudem kúskovať, nie? Veď vieš že ja rozoberiem aj privarenú tyč.

FILIP: Ok, keď myslíš; máme to tristodeväťdesiat eur.

MARTIN: Dobre, mám presne.

(prichádza Milan s Irenou a Servácom)

MILAN: Tak pozrite sa, Martin sa mi priznal.

MARTIN: Ja som sa priznal?

MILAN: (pošepiačky) Presne tak. Povedal že si z nej robil koberec.

MARTIN: Počkať, ako, ako. Veď ja som si len splnil svoj úkol.

MILAN: Takže jeho za to ešte aj platili. Kto to bol? Konkurencia?

MARTIN: Ále niéé. Ja som bol predsa po tú propanbutánovú bombu. A to bolo celé.

MILAN: To bolo celé? A čo Irenine nohavičky na balkóne?

IRENA: Aké nohavičky?

SERVÁC: (drgol do nej) Psst, nášmu biznisu ešte necháme čas.

(naklonil sa na Filipa) Už prebehol obchod s Martinom? (Filip pokýval hlavou)

MILAN: Servác, ty drž ústa za jazykom, jasné? Aj na teba vyjde kolo!

Ale prečo to robila?

SERVÁC: Keby už tak asi kvôli tomu ružovému tričku. Sorry, ale vyzeráš v ňom ako tehotenská knižka

na vyfarbovanie pre deti v škôlke.

SERVÁC: Prepáč, ale keď sú už udalosti aké sú, ja to vysvetlím. Martin nespával s Irenou ale

asi chodí s Ivetou.

FILIP + MILAN: Čoo?

IRENA: Čo sa čudujete? Veď moja dcéra je ešte kosť. Asi taká ako ja teraz. V šesťdesiatke.

MARTIN: (smutne) Je to tak. Keď si dvaja na seba sadnú nič tomu nezabráni…

MILAN: Dobre, vysvetlilo sa to. No a s kým teda Irena bola celé tie dni?

SERVÁC: No predsa u mňa na firme. Pripravovali sme nové bistro ktoré si dočasne otvorím u vás.

A počúvaj ten originálny názov, že: Bistro Pod napätím. Akože v mieste predajne elektra. Dobré, že?

MILAN: (nervózne) Ale to teda nemôžeš.

SERVÁC: Ako že nie. Veď slovenské porekadlo predsa jasne hovorí: Kto do teba grošom, ty do neho bistrom! Dal si mi to za odmenu pre tú odhalenú aférku.

MARTIN: (otŕča sa šéfovi) Pozrite, šéfko. To je môj nový trabiovládač. Na moje autíčko. Nó, šéfko. Celé moje detstvo je v ňom späté. Chcete si ho poťažkať?

MILAN: (chytil si krabicu) To áno. A vonia ako pokazená čokoláda.

MARTIN: Áno, áno. To tí Rusi tak preventívne robia. Aby nalákali decká.

(zrazu v druhej miestnosti zbĺkne oheň)

SERVÁC: Jeminkove, veď to ja tam robím pampúchy na „dolkovači.“

(Milan hodil krabicu do ohňa aby oheň utlmil)

MARTIN: Ó, velitele, nie, nie… Môj ovládač. Moje detstvo. Moje…

IVETA: (prišla) Vlnky!

MARTIN: To čo je toto? Veď ja som si kúpil ten krupobitiuvzdorný ovládač. Nie…

IVETA: (pobozkala Martina) Nechaj to tak, pôjdeme k riečke a tam sa mi vyrozprávaš.

SERVÁC: (berie peniaze Filipovi z vrecka) Kde sa dvaja milujú, tretí cáluje. 

 

 

Ísť voliť a či nie?

24.02.2016

Ísť voliť, a či nie? Pýtajú sa dnes OBYČAJNÍ ĽUDIA. Dáme niekomu ŠANCU nájsť správny SMER, keď sa zvolebnie? Kto mi dá TIP, ktorá SIEŤ nie je iba utópia? Je ODVAHA opýtať sa, či viac »

Ráno

19.02.2016

Zrkadlo

09.02.2016

Hutné sklo a útly rám, každý má v ňom príbeh sám. Svoje detstvo, tenký diár, každé zverstvo, žitia svár. Ten kremeň, sklo optiky odhalí duše kameň, i dobroty dotyky. Vie toho viac než viac »

Peniaze, dolár, jen, euro, libra

Európske mestá súperia o londýnske banky

01.05.2017 08:00

Banky so sídlom v Londýne sa rozhodnú do dvoch mesiacov, kde na kontinente sa usadia po brexite. Lákajú ich mnohé štáty, veľmi aktívni sú Nemci.

USA, zástava, vlajka, Spojené štáty

Bankrot vlády USA je zrejme zažehnaný, vyjednávači našli kompromis

01.05.2017 06:00

Vláda USA má peniaze na svoj chod do piatku. Vyjednávačom v Kongrese sa podarilo nájsť dohodu, ako jej financovanie predĺžiť do septembra.

Trump

Trump ocenil diktátora KĽDR, že sa dokázal udržať pri moci

30.04.2017 21:51

Prezident USA povedal, že nevie, či je Kim Čong-un príčetný, očividne je to ale "lišiak", keď sa napriek svojmu mladému veku dokázal udržať pri moci.

Noční vlci, Slavín, Bratislava, vence, vojaci

Ruskí motorkári začali na Slovensku svoju jazdu

30.04.2017 21:31

Kontroverzný ruský motorkársky klub Noční vlci začal na Slovensku svoju motocyklovú jazdu položením vencov na miestach bojov Červenej armády proti fašistom.

Mário Špilberger

Štatistiky blogu

Počet článkov: 69
Celková čítanosť: 121527x
Priemerná čítanosť článkov: 1761x

Autor blogu

Kategórie