Založ si blog

Oddelenie 2014: Bistro (1. )

Staré dobré oddelenie odborníkov, tentokrát v elektroobchode, potrebuje posilu kvôli práci, ktorú lenivci nechcú vykonávať. Martin s Ivetou sa snažia tajiť svoj vzťah. Všetci tušia, že Martin si niekoho našiel no netipujú práve Ivetu – najhorúcejší kandidát je šéfova Irena. Servác je interným zamestnancom elektra no má svojský biznis. Chce si otvoriť bistro na tajnáša.

  • Komediálny seriál na pokračovanie je s5.

 

clip_image002

 

 

Šéf vyhlasuje prvú mobilitu na všetkých pozíciách elektra.

MILAN: Dobré ránko prajem všetkým zúčastneným.

MARTIN: Dobré ránečko, veliteľ pán. Ako ste sa vyspali? Doružova?

(pozrel na ružové tričko a podozrievavo sa zatváril) Máte pekné tričko.

MILAN: Ale, to mi kúpila Irenka k mojej päťdesiatke.

IVETA: (zaskočene) No ale my sme presne vedeli že teraz je ten deň D.

MARTIN: (šokovane) Ale čo to trepeš! Deň otvorených dverí je predsa prvého júna.

(vytrhol Ivete z rúk krabicu) Dnes je predsa ten váš, narodeninový dnešok, šéf.

(podal mu krabicu)

MILAN: (otvoril krabicu) Jéj, ale to je veľmi pozoruhodné. Také milé. Osviežovač vzduchu to auta v tvare stromčeka. No to je teda neoceniteľné.

MARTIN: (trefne) Už len táto farba vám chýbala. Doteraz ste už mali zelený, červený, fialový… No proste, všetko z  narodenín posledných desiatich rokov.

MILAN: Ďakujem, ale aj napriek tomuto slávnostnému momentu musím prejsť k veci. Totiž, obchod po predošlom šéfovi musí prejsť obrovskými zmenami. Bude potrebné, aby sme všetky práčky premiestnili na miesto chladničiek a mikrovlnky musia byť pri našej kancelárii – keď mi Irenka prihrieva praženicu na obed. Jasné? Kto to teda zariadi?

FILIP: (koktavo) Ináč, keď tak pozerám, chýba tu Servác. Tým pádom by to bolo jasné.

IVETA: A ozaj, kde je ten? A kde je vaša manželka?

MILAN: Obhliadajú terén našej predajne. Povedal som mu nech sa trochu po obchode vyventiluje keď mu teraz skrachoval ten jeho „pajzelhaus.“

 

Irena so Servácom sedia v jeho skrachovanom pohostinstve.

SERVÁC: (zdrvený) Ja neviem, čo tu tým ľuďom chýbalo. Veď tu mali aj tie plastové vidličky ktoré som potom umýval a podával novým hosťom. Veď som tu mal aj klimatizáciu – prefukovalo cez steny. A to som chcel kúpiť aj prvý sporák lebo som doteraz robil toasty v mikrovlnke.

IRENA: Možno by som ti aj odpovedala. Keby si tú otázku položil presne naopak.

SERVÁC: Ako to myslíš? Chceš povedať že niekto ponúkne viac? Veď ten krčmár na hlavnej robí restuje posúchy na palacinkári. To len ja sa idem pretrhnúť!

IRENA: Nemyslela som to zle. Jednoducho by si sa mal na chvíľu stiahnuť. Mám totiž jeden nápad.

Martin prichádza zaprášený na oddelenie.

MARTIN: Lykožrúti jedni prižmúrení, neviem prečo sa ešte nenaučili dávať na mrazničky kolieska. A začala odtiaľ vytekať taká divná tekutina, tuším ortuť,  ako keby ju išliel Bin ládin zavážať do zberných surovín v propán Butáne.

FILIP: (dobromyseľne) Nepotrebuješ s tým pomôcť náhodou?

MARTIN: (nervózne) Ako bolo by dobré! Veď je tam ešte minimálne päťdesiat chladničiek a vedúci ich chce usporiadať od konca abecedy. (vyfúkol si) Ale aspoň že ich mám už polovicu!

IVETA: (zdesene) Ale on ich kázal usporiadať podľa abecedného poradia, nie zostupne!

MARTIN: (vážne) Čo?  (zasmial sa) Ty si zo mňa zase robíš srandisko ty puchrisko!

FILIP: (znudene) No ja sa na toto nebudem pozerať. Idem na obed.

MARTIN: Môžeš ísť na obed. Ale s indukčnými varičmi. Treba ich usporiadať podľa sériových čísel.

(blíži sa k Ivete) No a kým Filip uloží tých deväťsto varičov podľa sériových čísel, my si zatiaľ urobíme iný program.

(začal ju bozkávať; v tom prišiel Servác)

SERVÁC: Ale čo – to. Tak vy sa tu hašlerkujete počas pracovnej doby, hej?

A vari spolu aj chodíte? Aj spávate?

MARTIN: (odmerane) Jasné. Aj sedíme aj robíme mlynské kolo spolu. Blb!

Ty si tu zas tri dni nebol. Choď za šéfom a ten ti dá robotu.

Môžeš usporiadať tie sódovary podľa počtu bubliniek.

SERVÁC: Len ma serte! Ja vám dám. Už vám asi vytrávilo to hydinové z kafilérky.

 

Filip prichádza za Irenou.

IRENA: (lepí plagát: Vlnky len za 1,20 € – záruka do zajtra; s dlhšou zárukou 2.70 €)

Tak čo, Filipko. Ako to vyzerá s obchodom? Aj ja mám s ním veľké plány.

FILIP: Fantasticky, mama. Kde šiel Servác? Chcel som s ním hovoriť. Mal pre mňa nejaký obchod.

IRENA: (začudovala sa) A aké bolo heslo?

FILIP: Heslo bolo „Pod napätím.“

IRENA: Tak práve hovoríš s jeho konzultačným zástupcom. Potrebujem jednu vec… Servácovi ostalo dvanásť balíkov Vlniek a potrebujem to popredať do zajtra. Skús to predať tvojim kolegom.

V jednom balíku ich je asi dvadsať, to je dvestoštyridsať kusov. Keď ich predáš ešte dnes, dostaneš podiel dvanásť percent.

FILIP: A to je koľko?

IRENA: Dvadsať eur. Viac nedám. A daj si to tričko Kuriér čo si dostal k maturite – nech ten obchod vyzerá dôveryhodne.

(Irena telefonuje Servácovi) Servi? Máme ich nahraných. Myslím že pôjdu aspoň na týždeň na infekčné a ty si môžeš otvoriť to Bistro Pod napätím.

 

Martin sa stretáva so Servácom.

MARTIN: No počul som že si ma hľadal. Čo zase sliediš ako taký mrož po zavináči? Ti hasne biznis čo?

SERVÁC: Počuj, Martin. Ty už dlho túžiš po tom novom ovládači na tvoje diaľkové trabantové autíčko?

MARTIN: (vyskakuje) Jasné. Už od deväťdesiateho siedmeho moje autíčko parkuje pod perináčom. A máš k tomu aj tie špecibaterky?

SERVÁC: Takto. Dnes ti môj obchodný zástupca prinesie zásielku zabalenú a na nej bude nápis „Pod napätím.“ Dáš mu (potichu počíta: 240 * 1,20) dvestodeväťdesiat eur a máš k tomu aj baterky. Ale nezabudni: Predtým ako zaplatíš tak je to pod napätím. Neotvárať!

MARTIN: Jasné. Ako baterka v chladničke. Až keď ju otvoríš, tak sa rozsvieti! Ale nech ti je jasné… O mne a o Ivete ani muk. Ani slovo. Prisahaj na podnikateľskú česť!

 

Servác prichádza za šéfom (Milanom).

SERVÁC: Milanko, teraz som päť minút len tvoj. Čo máš na tvojej elektro – duši?

MILAN: (smoklí do vreckovky) Ale prosím ťa. Choď ukladať tie ponorné mixéry. Ja sa tu tiež ponáram. V útrapách. Veď tá moja žena je stále niekde preč. Do konca aj v noci. Stále len niekam vypadáva ako nohavičky z balkóna zo sušiča. No a pri takýchto myšlienkách mi napadá či ju náhodou niekto nepráši keď nie je doma. A vlastne ani ja. Teda keď nie sme nikto doma.

SERVÁC: (konšpiračne) A nemáš pocit že si dal kľúče od svojho bytu Martinovi keď išiel výťahom brať tú propánbutánovú bombu z vašej špajze? A že to bolo vtedy keď išla tvoja žena domov zobrať tie spomínané nohavičky z balkóna lebo sa zatiahla obloha? A vlastne, dokopy nič v tom obchode nepremiestnili. Môžem si tam zatiaľ niečo vybavovať?

MILAN: (buchol „paklom“ vreckoviek po stole“) Jasné, Servi, vybav si. Ten sviniar slizký. Keď ho chytím tak mu vonkajšími dverami na práčke zabuchnem hlavu v umývadle. Ďakujem ti, Servinko!

 

Martin sedí vedľa a vychutnáva si bonboniéru.

MARTIN: (číta) Milánsky mix. Veď sú tam samé arašidy. To už len ktorý blbec do balíčka kde je napísané „Peanuts“ nasype arašidy? To nepochopím. Á, ešte bonbónik pre sladkého Martina.

MILAN: (zatajene prichádza) Tak čo, Martin. Chutí, chutí? Ako to že obchod ešte nie je premiestnený?

MARTIN: Prepáčte, šéfe. Priznám sa vám.

MILAN: Takže ty sa ani nehanbíš priznať sa mi?

MARTIN: Šéfe, ale veď ma poznáte. Veď mne ide väčšinou iba o sexík.

MILAN: (nabrúsený) Tak toto mi už naozaj stačilo. (zakričal) Irena! Toto mi vysvetlíte spolu. (odišiel)

MARTIN: Čo s tým má Irena?

SERVÁC: Takto to vyzerá keď mi zapchávaš ústa tým tvojim diaľkovým ovládačom.

(Servác odchádza, Filip prichádza)

MARTIN: Supér, už mi to prišlo?

FILIP: Čo ako?

MARTIN: (otrávene) Jáj, tak to ty si ten kuriér? (nadšene) No tak daj mi to sem.

FILIP: (zaskočený) Ty si to vezmeš všetko?

MARTIN: A hádam si to nebudem kúskovať, nie? Veď vieš že ja rozoberiem aj privarenú tyč.

FILIP: Ok, keď myslíš; máme to tristodeväťdesiat eur.

MARTIN: Dobre, mám presne.

(prichádza Milan s Irenou a Servácom)

MILAN: Tak pozrite sa, Martin sa mi priznal.

MARTIN: Ja som sa priznal?

MILAN: (pošepiačky) Presne tak. Povedal že si z nej robil koberec.

MARTIN: Počkať, ako, ako. Veď ja som si len splnil svoj úkol.

MILAN: Takže jeho za to ešte aj platili. Kto to bol? Konkurencia?

MARTIN: Ále niéé. Ja som bol predsa po tú propanbutánovú bombu. A to bolo celé.

MILAN: To bolo celé? A čo Irenine nohavičky na balkóne?

IRENA: Aké nohavičky?

SERVÁC: (drgol do nej) Psst, nášmu biznisu ešte necháme čas.

(naklonil sa na Filipa) Už prebehol obchod s Martinom? (Filip pokýval hlavou)

MILAN: Servác, ty drž ústa za jazykom, jasné? Aj na teba vyjde kolo!

Ale prečo to robila?

SERVÁC: Keby už tak asi kvôli tomu ružovému tričku. Sorry, ale vyzeráš v ňom ako tehotenská knižka

na vyfarbovanie pre deti v škôlke.

SERVÁC: Prepáč, ale keď sú už udalosti aké sú, ja to vysvetlím. Martin nespával s Irenou ale

asi chodí s Ivetou.

FILIP + MILAN: Čoo?

IRENA: Čo sa čudujete? Veď moja dcéra je ešte kosť. Asi taká ako ja teraz. V šesťdesiatke.

MARTIN: (smutne) Je to tak. Keď si dvaja na seba sadnú nič tomu nezabráni…

MILAN: Dobre, vysvetlilo sa to. No a s kým teda Irena bola celé tie dni?

SERVÁC: No predsa u mňa na firme. Pripravovali sme nové bistro ktoré si dočasne otvorím u vás.

A počúvaj ten originálny názov, že: Bistro Pod napätím. Akože v mieste predajne elektra. Dobré, že?

MILAN: (nervózne) Ale to teda nemôžeš.

SERVÁC: Ako že nie. Veď slovenské porekadlo predsa jasne hovorí: Kto do teba grošom, ty do neho bistrom! Dal si mi to za odmenu pre tú odhalenú aférku.

MARTIN: (otŕča sa šéfovi) Pozrite, šéfko. To je môj nový trabiovládač. Na moje autíčko. Nó, šéfko. Celé moje detstvo je v ňom späté. Chcete si ho poťažkať?

MILAN: (chytil si krabicu) To áno. A vonia ako pokazená čokoláda.

MARTIN: Áno, áno. To tí Rusi tak preventívne robia. Aby nalákali decká.

(zrazu v druhej miestnosti zbĺkne oheň)

SERVÁC: Jeminkove, veď to ja tam robím pampúchy na „dolkovači.“

(Milan hodil krabicu do ohňa aby oheň utlmil)

MARTIN: Ó, velitele, nie, nie… Môj ovládač. Moje detstvo. Moje…

IVETA: (prišla) Vlnky!

MARTIN: To čo je toto? Veď ja som si kúpil ten krupobitiuvzdorný ovládač. Nie…

IVETA: (pobozkala Martina) Nechaj to tak, pôjdeme k riečke a tam sa mi vyrozprávaš.

SERVÁC: (berie peniaze Filipovi z vrecka) Kde sa dvaja milujú, tretí cáluje. 

 

 

Ísť voliť a či nie?

24.02.2016

Ísť voliť, a či nie? Pýtajú sa dnes OBYČAJNÍ ĽUDIA. Dáme niekomu ŠANCU nájsť správny SMER, keď sa zvolebnie? Kto mi dá TIP, ktorá SIEŤ nie je iba utópia? Je ODVAHA opýtať sa, či viac »

Ráno

19.02.2016

Zrkadlo

09.02.2016

Hutné sklo a útly rám, každý má v ňom príbeh sám. Svoje detstvo, tenký diár, každé zverstvo, žitia svár. Ten kremeň, sklo optiky odhalí duše kameň, i dobroty dotyky. Vie toho viac než viac »

Lenin, Rusko, socha

Poľskí poslanci odhlasovali zrušenie pomníkov komunizmu, Rusko zúri

22.06.2017 22:29

Poľskí poslanci schválili novelu zákona o zákaze propagácie komunizmu, ktorý počíta s odstránením pamätníkov "glorifikujúcich totalitné zriadenie".

Volkswagen, protest, štrajk

Štrajk vo VW pokračuje. Odbory pod 13,9 % zvýšenia nepôjdu

22.06.2017 20:30

Vedenie Volkswagenu Slovakia a štrajkujúci odborári sa nedohodli, štrajk pokračuje. Odborári zľavili, namiesto 16 percent chcú 13,9 %. Menej v žiadnom prípade nie.

EÚ, Európska únia, vlajka

EÚ predĺži ekonomické sankcie voči Rusku

22.06.2017 20:19, aktualizované: 20:32

Európska únia predĺži ekonomické sankcie uvalené na Rusko kvôli ukrajinskej kríze. Rozhodnutie summitu oznámil na twitteri predseda Európskej rady Donald Tusk.

USA, Trump

Žiadne nahrávky s exšéfom FBI Comeym neexistujú, vyhlásil Trump

22.06.2017 20:06

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že si nenahrával a ani nemá žiadne nahrávky jeho rozhovorov s bývalým šéfom FBI Jamesom Comeym.

Mário Špilberger

Štatistiky blogu

Počet článkov: 69
Celková čítanosť: 125088x
Priemerná čítanosť článkov: 1813x

Autor blogu

Kategórie