VZDUŠNÉ ZÁMKY ALEBO MÁM ZNÁMEHO II. . . . (6. časť)

22. apríla 2014 15:07, Prečítané 2 255x, Mário Špilberger, Nezaradené

Príjemný utorkový deň,

ako ste prežili najdlhšie sviatky roka? Dievčatá: Už ste suché? Ináč, viete prečo sa Veľká noc nazýva najdlhším sviatkom roka? Lebo sa po nich najdlhšie suší (keďže vonku je ešte kosa).

A vy, páni? Zostali ešte nejaké stopy po Veľkej noci v chladničke? A hlavička ešte bolí, bolí? Asi už nie, však?

Keďže sme všetci pripravení vrátiť sa do tradície bežného dňa, pokračujeme s veselými historkami, vtipmi a anekdotami z dedinky Vzdušné zámky. Dnes bude reč o babičkách, ženách, manželstve, svadbe, zvieratách, deťoch, prechádzkach, prezidentoch, folklóre, base… jednoducho, o všetkom na čo si zmyslím.

Hádanka pre dnešné Vzdušné zámky:

– Ako by ste vysvetlili, čo je to bozk, keď hovoríme o istom druhu klopania?

… odpoveď len pre tých najodvážnejších na konci dnešných VZ (alebo aj pre tých, ktorí to netrpezlivo preklikajú na samý spodok)

Poďme na pár rodinných vtipov:

Známeho dcéra kričí na dedka:

– Dedko, babka padla z rebríka do hnoja. – hystericky kričí nešťastná vnučka na svojho deda.

– Čo tak vrieskaš? To nevieš rebrík odložiť sama? – dedko zaperlil a zobral do ruky ďalší šrobovák.

Jeho zaťko je zas úplne iný človek. Akoby ani nebol jeho zať. Pýtam sa ho:

– Tvoju ženu skoro vôbec nevidno vonku. Čo si ju, zamuroval? – opýtal som sa ho s úsmevom.

– Ale kdeže. Ona má teraz tú firmu. Celé víkendy sú na firemných večierkoch. Koláče, chlast, zákusky, chlebíčky, kadejaké švédske stoly… A to všetko na účet podniku. – zdrvene hovorí.

– Nehovor. To aj ja chcem takú firmu. A koľkí pracujú v tej firme? – zvedavo som odvetil.

– Ona sama. – pozrel smutne do zeme.

Apropo, opýtal som sa ho:

– Ináč ako sa ti darí v manželstve? – podrýpol som ho po smutnom interview.

– Ále, nemôžem sa sťažovať! – nervózne odpovedal.

– Aj to máš zakázané? – zabublinkoval som kofolu v pohári s tvárou plnou smiechu.

Helenka hovorí manželovi popri tom ako mu štrikuje nové ponožky na montáže:

– Jáj, prehltla som ihlu. – narieka Helenka z posledného dychu.

– Čo hysterčíš? Veď si zober druhú. – odpovedal pohotovo.

Keď sme už pri tej ich vydarenej rodine, známeho zaťko pred svadbou dal známemu podmienku:

– Už dva roky sa vláčiš s mojou dcérou ako mop so smeťami. Buď si ju vezmeš, alebo sa už nikdy neuvidíme! – prísne nastolil zaťko.

– Ak sa nenahneváte, vyberám si obe možnosti. – známy odriekol.

A už o dva týždne v bare Hollywood:

– Miláčik, naozaj si ma vezmeš? – Helenka dojato pred okolo stojacimi ľuďmi odpovedala.

– Pán hlavný, kňaza pre dve osoby. – známy sa pousmial na obsluhu.

Malá sa pýta Helenky.

– Mami. A keď sa vydám tak budem mať takého manžela ako je ocko? – desivo sa pýta menej skúsená kópia svojej mamy.

– Pravdepodobne áno. – odvetila knihou zaujatá mama.

– A keď sa nevydám tak budem stará dievka ako tvoja sestra? – ešte zdesenejšie sa pýta dcéra.

– Asi hej. – odpovedala mama.

– No tak to som v peknej r*ti! – dcéra odišla preč.

Známeho dcéra oslavuje šestnáste narodeniny a známy – prajný človek – jej chce vybrať darček.

– Miláčik. Idem ti kúpiť darček a urobím ti radosť. Ále, ešte predtým zavolám triednej o tvoj prospech. – známy starostlivo vydiera.

– Otecko, ak mi chceš naozaj urobiť radosť, tak sa učiteľke radšej vyhýbaj. – odvetila ustráchane mladá.

Nedá mi to nespomenúť, keď sme už pri tých učiteľkách (a tým preľaďujem na inú vtipovú nôtu) jeden skvelý vtip.

Na nebeskú bránu ktosi klope. Svätý Peter neochotne odvrkol:

– Čo je? –

– Nehovorí sa čo je ale kto je! – hlas za dverami odpovedal.

– Jejda, zase učiteľka! – neochotne zaperlil Peter.

Učiteľka sa pýta deciek v škole:

– Čo robíte keď vám večer vypnú prúd? – milo sa usmieva učiteľka.

Prihlási sa dcéra známeho a odvetí:

– Čo robíme doma keď vypnú prúd? Zapneme si sviečky a kukáme telku ďalej. – dcéra nezaprela známeho gény.

Učiteľka sa pýta vyrušujúceho chlapca:

– Máš problémy so svojimi ušami? – učiteľka karhá vyrušujúceho chlapca.

– Mám. Vážne. A aj s nosom. – chlapček emotívne odpovedal.

– A aké? – empaticky odpovedala otázkou učka.

– Zavadzajú mi pri obliekaní. – vystatuje sa krpec.

Do Vzdušných zámkov prišiel štáb americkej reality – show Mnohopočetné rodiny a pýta sa matky siedmych detí:

– Máte už siedme dieťa s jedným mužom. Prečo sa nevezmete? – pýta sa reportérka.

– Viete, on nemá rád deti. – smutne skonštatovala hrdá matka vyše poltucta detí.

Prejdeme na sľúbenú tému – zvieratká. Nech sa páči, zvieratkovské vtipy.

Keby sem nepridám tento perfektný vtip, asi by ma pretrhlo. Tak ho radšej šikovno pridám.

Sedia sovy na strome.

– Húú – vytvorila zvuk jedna.

– Svoju mater si straš! – osopila sa na ňu prisediaca sova.

Slon má vychádzky z cirkusu. Prechádza sa po zadaždenej dedinskej prírode a v mláke uvidí žabu.

– Hahaha. Taká krpatá a zelená. Vyzeráš jak chaluha. – posmieva sa žabičke v mláke.

– Ty máš najmenej čo hovoriť, čo máš chlapské prirodzenie medzi očami. – odvetila žaba.

Mamy musia svojim deťom odpovedať na rôzne záludnosti – tak je tomu aj v ríši fauny – hydiny. Sťažuje sa sliepka manželovi:

– Počúvaj, vieš čo sa ma minule naše malé pýtali – že ako sa vykľuli z vajíčok. No a teraz sa ma pýtali že ako sa do nich dostali. – bezradne sa sťažuje mama sliepka.

Líška uloví zajaca a ten si želá posledné prianie:

– Mohol by som si ešte naposledy zatancovať ešte predtým ako ma skonzumuješ? – zajko sa na ňu prosebne očí.

Líška nenamieta. Zajko urobí dva – tri kroky dopredu, doľava a zrazu sa vytratí v húští. Líška vidí že obed je stratený a zahlási:

– Do r*ti aj s folklórom! –

Kamarát chcel ísť kandidovať na prezidenta a vychvastieva sa mi:

– Asi pôjdem kandidovať na prezidenta. – dokonca ma vtedy aj pozval na kofolu (asi potreboval hlas)

– A bol si s tým u psychiatra? – opýtal som sa.

– Nie? Aj to k tomu treba? – nevedomky sa spýtal.

– Neviem. Ale tam by ti určite pomohli. – usmial som sa.

A na záver – hravý mix fórikov.

Väzeň sa so spolubývajúcim delí o svoj sen.

– Tak počúvaj. Dnes sa mi sníval krásny sen. Nezaplatil som inkaso a vyhodili ma na ulicu. – utešene konštatuje väzeň.