kaligramy

Mestečko Vzdušné zámky žije vždy zaujímavými udalosťami. Tentokrát sa chystajú komunálne voľby. Nechystajú sa v takomto netradičnom čase len tak pre nič za nič. Ale k tomu sa dostaneme o chvíľu. Myslím, že voľby miluje každý. Milujú ich aj deti – tie nemusia urobiť ani krížik a dobre sa najedia koláčov, gulášu a napijú kofoly. Starší majú väčšie zásluhy no hlavne krajší vzťah k voľbám – za jeden krížik či krúžok dostanú aj alko, aj nealko, koláče, klobásy a možno aj viac… Neuvedomujú si ale, čo všetko ten jeden krúžok znamená. Teraz sa vyjadrujem o dvoch zúčastnených stranách: o voličoch a volených. Viete napríklad čo je to skupinový sex? To je presne to, čo robia kandidáti s voličmi. No a kedy nastane zázrak na Slovensku? Keď naše hospodárstvo vstane z mŕtvych. Ako hovoria starší ľudia, ktorí už zažili rôzne formy biedy, absolútna chudoba nastáva vtedy, keď má niekto ešte aj na zadku pavúčinu. Hlavne v dobe, kedy je všetko pod zemskou príťažlivosťou, všetko padá, iba ceny skáču bez zábran. A ešte aj to výročie v Európskej únii. Euroval. Ale väčší problém majú obyvatelia Vzdušných zámkov s Medzinárodným menovým fondom a úžerníkmi, ktorých stále pribúda – hlavne v čase kandidatúry. Viete, aký je rozdiel medzi úžerníkom a MMF? Prvý ožobráčil jednotlivcov a druhý celé národy.

Ale teraz už naozaj vážne. Tak ako je v domácnosti mojich najobľúbenejších obyvateľov mestečka.

Známy prichádza domov so zaujímavou volebnou novinou. Súčasný starosta umrel dosť bizardným spôsobom.

– Helenka, nesiem zvesť roka. Si predstav, čo sa stalo. – známy uvádza svoju ženu do volebnej problematiky.

– Vypli nám prúd a na návštevu majú prísť moji rodičia. – Helenka smutne konštatuje.

– Nám nevypli elektrinu. Veď o to ide. – známy upokojuje svoju ženu

– Akože nie? Veď náš starosta v krčme sľúbil, že keď budú ľudia naďalej odmietať odvádzať dane, že celú dedinu odpojí od prúdu. – Helenka jemne skonštatovala.

– Lenže ty si nepočula druhú časť tohoto sľubu. On bol totiž v tom, že ten prúd bol vypnutý, no nikto mu to neveril, tak vzal rebrík a dotkol sa elektrických drôtov hneď na rozvodni. No a teraz ním posypávajú šmykľavú vozovku. – známy býva v krčme účastný rôznych stávok.

– Ale teraz som účastná tretej časti. Posmrtnej. Obec asi potrebuje nového starostu. Alebo novú starostku. – Helenka sebavedomo postrehla.

… A mala jednu veľkú pravdu. Vzdušné zámky naozaj hľadajú nového starostu. Novú viditeľnú hlavu obce. Po dedine sa aj pošepkáva, kto by mohol ísť kandidovať. Hovorilo sa aj o hrobárovi Jožovi, ktorého zavalili metrovými šúplatami kolegovia, keď kopali hrob starostovi. Vraj by si funkciu najviac zaslúžil. Kostolník s farárom sa kvôli tomu, že sú horúci kandidáti, ani nerozprávajú – mali by na seba čo donášať. Predavačka zo zelovocu by zas otrávila všetkých protikadidátov rôznymi elixírmi, ktorými experimentuje na zákazníkoch.

Voľby prirodzene nerozoberá iba celá dedina ale aj známeho rodina. Účastný sú už aj jeho svokrovci. To je ale radosť.

– Všetci vieme, že starosta našej obce, nech mu je kĺzavá vozovka ľahká, podľa ďalšieho zdroja, umrel na dierku na obleku – bol totižto vášnivým potápačom. Obec ale nemôže zostať disfunkčná a musí ju viesť človek, ktorý vie pracovať s obecným rozpočtom. – známy múdro a presvedčivo vykladá.

– Pokiaľ viem, obecný rozpočet je na nulovom bode a myslím, že minimálne polovica občanov Vzdušných zámkov je taká chudobná, že má ešte aj zlatú žilu z plechu. Hlavne, že starostovia nič nerobia, len berú peniaze. – dedko zaklincoval.

– Keď už ide o tie peniaze a aj tak starostovia v našej hlbokej histórii – teda v počte jeden – nikdy nič neurobili, ja by som sa tejto úlohy ujal. Pripomeniem len toľko, že ľudia starostovi neznížili plat len kvôli tomu, že mohli načierno odoberať elektrinu z Vrábiel. Teraz sa ale napojíme na Gabčíkovo. – známy zafilozofoval.

– To je neskutočné. Ale dobre by sme sa mali. Štyri roky by si nič nerobil a možno aj osem, keby to Gabčíkovo klaplo. – Helenka zatlieskala, hoci má svoje zajačie úmysly.

– Vy tu riešite niečo čo bude po troch dňoch. Ale do troch dní treba vyriešiť otázku pohrebu starostu. Je to môj bratranec z osemnásteho kolena a musím jeho žene urobiť kalkuláciu takého pohrebu. Ja by som navrhovala tisíceurový pohreb. Aj s dychovkou. – svokra zazobane odvrkla.

– Mamička, päťsto a bez dychovky. – Helenka šetrne odvetila.

– Ja myslím, že by stačilo pokojne dvesto. – známy taktiež „nešetrí“ svojom potenciálnom predchodcovi.

– No tak nehnevajte sa, ale za stovku tam prejdem pokojne aj za neho. – dedko vtipne poznamenal.

U známeho sa hodovalo až do večera. Ani si len nevšimli, že na kar pozvaní neboli.

– Rodičia, rada by som vám niečo oznámiť. – Helenkina a známeho dcéra prichádza s veľkým nápadom.

– Ak si myslíš že si zase tehotná tak to prosím len nehádž na nášho vykastrovaného suseda. Jasné? – známy s plnými ústami odpovedal.

– Nie som tehotná. Veď len teraz som maladvadsaťpäť. Viete, dnes bola vyhlásená tá kandidatúra na starostu / ku, tak som sa bola zaregistrovať. – milo sa usmiala na zaskočených rodičov.

– Tak to si radšej naozaj mohla byť tehotná s našim, osemnásťročným, rodičmi vykastrovaným susedom, ktorý má už sice sedem detí, ale ty radšej budeš kandidovať. – známy smutne „odcapil.“

– Kamarát a vieš čo je najlepšie? Že ona ťa vlastne predbehla. Áno, kandidovať ide ako prvá.

A v zozname bude ešte pred tebou. To je smola! – svokra provokačne zveličuje.

– Nie, pripomeniem len že zoznam kandidátov sa uvádza podľa abecedy, takže s menom Xena asi nebude predo mnou. – známy posmešne oznamuje. – pripime si na moju kandidatúru! – vypil a odišiel preč.

– Prečo odišiel? – pýta sa svokra známeho, Helenkina mama.

– Asi preto prečo minule. Tesne po tom, ako ste k nám prišli bývať vy s otcom, mojou mladšou sestrou a jej troma deťmi, staršiou sestrou a tá s tetou Andreou a jej dvanástimi psami, v tichosti s kufrom v ruke odišiel.

Tri dni pred veľkými voľbami všetkých zaujíma, koho asi bude voliť Helenka.

– Ježiško, prosím ťa, daj, aby – zvýšila hlas – volili moja mama a starká mňa – ešte viac skríkla – a nie otca! – Helenina dcéra sa tvári že sa modlí.

Dedko sa na ňu pozerá a hovorí:

– Nemusíš tak kričať! Veď Ježiško nie je hluchý. – dedko si pilníkuje nechty v kresle vo vedľajšej izbe.

– Ježiško nie ale babka s mamou hej! – zaklincovala mladá kandidátka.

O hodinu:

– Miláčik? Koho budeš voliť? Svojho zákonitého manžela alebo svoju nezákonitú dcéru? – známy v posteli vyzvedá.

– Ja budem asi voliť „alebo“ – Helenka odbila svojho manžela.

O dve hodiny prišla k posteli svojej mamy osemnásťročná kandidátka.

– Mami, mne sa v izbe ukazovali bubáky a hovorili mi že budeš krížikovať ocka! – dievča sa pretvaruje.

– Tak im odkáž, že nebudem krížikovať ocka, lebo tento rok sa vo voľbách krúžkuje! –

Známy chystá predvolebnú kampaň.

– Ak chcete zadarmo piť päť káv denne, krúžkovať môžete mňa, jedine! – To je úderný slogan! – známy s úsmevom zhodnotil heslo svojej kandidatúry.

– Miláčik a tušíš ty vôbec čo má taký starosta robiť? Alebo vôbec netušíš? – Helenka podrýpava svojho manžela.

– Určite viem že sa tam nebudem nudiť. Hneď si do kancelárie namontujem káblovku a budem pozerať futbalové zostrihy. A volejbalové. – známy s úsmevom konštatuje.

– A čo urobíš, keď zistia, že nič nerobíš? – Helenka vyzvedá.

– Tak si tú káblovku odmontujem a namontujem si satelit! – známy nervózne odpovedal.

– Ja prácu neponúkam, ja ponúkam služby. Ľuďom dám špeciálne kávové kupóny a zadarmo si z kávomatov našej firmy môžu dať päť káv denne skoro zdarma. Aby vydržali do neskorého večera pozerať so mnou káblovku. – usmial sa a odložil slogan.

Kampaň pripravuje aj protikandidátka – vlastná dcéra.

– Ja budem reprezentovať. Budem chodiť po všetkých súťažiach a zábavách. Áno, od rána do večera. A hlavne, od večera do rána. Áno, už to mám. Ja ako svoju kampaň využijem našich mladých. Naše mestečko je pre nich atraktívne. Ak ma zvolia, v tomto meste končí nuda – otvorím si klub NAASTVP – jednoducho klub pre panny. – usmiala sa mladá.

– Tak miláčik, ako ide príprava kampane? Čo chceš urobiť pre túto obec? – mama snorí od svojej dcéry.

– Ja si tu idem otvoriť zábavný klub pre mladé panny. – zasnene pozrela dcéra.

– Morské? – mama sa nechápavo pýta.

– Bože, mami. Čo si ty v živote nebola panna? Normálny klub kde prídeš a o to prídeš. Klub NAAČTVP. – usmiala sa mladá, samozvane perspektívna, slečna.

– To čo znamená? – mama nerozumie.

– To je kampaň zameraná na mladých. A čo znamená NAČTVP ako názov klubu? Neviem ako ale s čím to viem presne. To je vysvetlenie. – usmiala sa.

Kampaň vrcholí a kandidáti si potajme vybrali svojich poradcov. Známy si vybral autora. Rozoberajú kampaň na pive.

– Ty počúvaj, Mário. My sme tú kandidatúru pripravili perfektne. Ľudia samozrejme predtým ako tú kávu dostanú, musia vhodiť peniaze a až potom im to zo spodku vyhodí kupón s nápisom: 5 káv zadarmo. A pekne to preplatia. Ale to nezistia. No a keď sa nám to tak geniálne podarilo, normálne som vo vytŕžení. – známy vykladá.

– Vo vytŕžení? Bojíš sa, že tie kupóny niekto pošle do bločkovej lotérie? Tak tam napíš zozadu veľkým že DKP a máš. – trochu som mu poradil.

– Nie je mám iné vytŕženie. Pretože by som si rád dal dve pivá. – známy vyslovil svoje prianie.

– Aký je problém? Objednáme. Pán hlavný? – zakričal som na krčmára. Ten si len zašomral: „Dnes naposledy nechlasce za naše dane.“

– Počkajte, počkajte. Keby teraz neriešim dilemu s mojou hlavou a mojim bruchom hneď by som vás pozval na káblovku.  – známy hlavnému nevyčíta jeho hlúpe poznámky.

– No moment, ale balkón aj so stoličkou s výhľadom na čierny odber elektriny už mám predsa ja. – egoisticky som poznamenal.

– Samozrejme. Počúvaj, poradíš mi ak sa pomýlim? Dal by som si dve pivá. Hlava mi hovorí, že si už nemám dať pivo a brucho mi hovorí, že daj si ešte pivo. Urobím správne ak poviem, že múdrejší ustúpi? – známy pomaly povedal.

– Určite áno, pán kandidát. – krčmár sa usmial.

Dobre, tak múdrejší ustúpi. Hlavný, nalej! Nech tú moju súperku aj s tým jej pajzlom s mojim vysokokvalitných kávomatom rozbijem!  –

Dcéra známeho si na kandidatúru, s vysunutým pracoviskom v kaderníctve, taktiež vybrala pomocníčku – hádajte koho?

– Teta, nechcete, aby váš komorník robil v tom našom novom bare tajomníka? Jeho práca by, samozrejme, bola spojená aj s oveľa praktickými činnosťami… – dcéra známeho vedela, prečo si vyberá za svoju pomocníčku pani šľachtičnú.

– A koľko ľudí tam hľadáš? Môjho komorníka ti poskytnúť nemôžem, lebo asi pred pol rokom odo mnňa ušiel. – smutne konštatuje šľachtičná.

– Hľadám tam asi sedem mužov. Pre všetky moje panny – kamarátky. – usmiala sa mladá kandidátka.

– Sedem? Tak to by som ti mohla poskytnúť všetkých mojich bývalých manželov. Tých som obrala aj o posledné rifle, tak na striptíz budú ako stvorení. Ale prejdime k veci, ku kandidatúre. – šľachtičná sa usmiala.

– Mám jednu veľkú dilemu. S ňou potrebujem poradiť. Či si mám dať mahagónové alebo ombré vlasy? – usmiala sa mladá kandidátka.

– Prosím vás, neviete, ako vyzerá tá malá šťanda, čo ide kandidovať za starostku? Nikdy neviem ktorá krava to je. Aké má vlasy? – kaderníčka vidlácky skočila do reči dcére známeho, mimochodom mladej kandidátke.

– Neviem, aké má vlasy teraz, ale zhruba o pätnásť minút bude mať mahagónové vlasy s ombré! – nervózne a šokovane odvetila.

– Slečna, to ste mi veľmi nepomohli. A ako vás mám ostrihať? – kaderníčka usadila dcéru známeho do kresla a máva na ňu hrebeňom.

– Mahagón s ombré!! – nervózne skríkla.

Naši kandidáti ani len nemajú potuchy čo práca starostu obce obnáša – reprezentovať, na to by ich bolo, ako ste sa mohli presvedčiť. A preto ich neschopnosť využíva tretia strana.

Tak toto boli tak silné momenty. Najskôr po pohrebe starostova žena zarevala – Veď neplačte, ja sa zas vydám – a potom vyhlásila kandidatúru… Vraj chce novú infraštruktúru aby všetok rozsypaný manželov popol vylovila naspäť. A to je celá jej kampaň. A potom na mítingu ožrala všetkých občanov.

– A to ešte nič nie je. Nestačí jej vdovské po mužovi, ona musí mať ešte aj plat od štátu! – známy smutne zaplakal.

– Keby to prerátam, tak aktuálne zarobí raz toľko ako vy dvaja dokopy. – provokačne odvetila mladá kandidátka – dcéra.

Do kuchyne vchádza Helenkina mama.

– Prosím vás, mohli by ste nás s Helenkou nechať samé? – Helenkina mama žmurkla na Helenku a následne ostatní odišli.

– Ty máš v tom manželstve takú smolu! Čo ak to ten tvoj nevyhrá? –

– To teda mám! Ak nevyhrá, sme v keli. Apropo a ty máš v manželstve smolu? – Helenka sa ľútostivo opýtala mamy.

– Nie, mňa manžel ešte neprichytil. – usmiala sa mamička.

Volebné miestnosti sú už otvorené a ľudia môžu voliť. Známy sa ale stále snaží ľudí ovplyvňovať ešte aj počas moratória nech volia jeho. Schováva sa v obecnej vitríne pred obecným úradom. Prichádza za ním miestna televízia VZTV.

– Dobrý deň, vám prajeme. Ste jeden z piatich kandidátov na starostu mestečka. Ako by ste sa opísali? Bývate citliví? – redaktor sa úderne opýtal.

– Bývam. Občas mi dokonca býva občanov aj ľúto. – usmial sa na redaktora.

– Ľúto? Pri pohreboch? –

– Nie, pri sobášoch. – s úsmevom na perách odpovedal známy.

O chvíľu som pribehol za ním a pýtam sa ho.

– Ako žena? Veľmi ťa zbuzerovala keď si prišiel rozšróbovaný domov? – opýtal som sa ho.

– Ale skoro vôbec. – Poznám ho a tak viem, že asi ticho nebola.

– Čo ti povedala? –

– Máš tri hodiny čas? – opýtal sa ma.

– Nie, nie. – odpovedal som mu.

– Tak ti to potom nestihnem porozprávať. – odišiel do volebnej miestnosti no ešte sa vrátil späť.

– Pýtam sa jej. Miláčik, nerušil som ťa keď som prišiel domov? Nerobil som veľký rámus? – romantickým tónom predniesol.

– Nie, iba tí štyria čo ťa niesli. – bezcitne odpovedala.

Tak si predstavte, že v tej vitríne dve hodiny do nemoty omieľal: 5 káv zdarma denne, krúžkujte mňa, jedine. 5 káv zdarma denne, krúžkujte mňa, jedine. Mal som pre neho vybavené aj kožkárske auto, aby chodilo po dedine a hlásilo tento slogan s jeho menom, no zlyhalo to, tak si to teraz musí vykrikovať sám.

Známy za plentou:

– Noo, kde som to napísaný? Zzzzzz, čo? Helena Známa? Pani predsedkyňa, tu máte nejaký preklep. – známy smutne podáva lístok predsedkyni.

– Nie som predsedkyňa ale predsedníčka pre vás, jasné? Keď sa vám to meno nepáči tak ho pokojne zaškrtnite. – prísne odvetila predsedníčka.

– Veď to je moja žena. Prečo mi to nepovedala? – zakrúžkoval svoje meno a na ostatné mená už nepozeral.

Helenka dolieza za svojou dcérou, pretože už má svoju taktiku.

– Dcérka moja zlatá, dobrý deň ti prajem. Kam ideš? – Helenka sa podlizuje svojej dcére.

– Idem sa zakrúžkovať a potom idem na rokovanie ohľadom nášho klubu NASTVP – s úsmevom povedala.

– Ále, nechoď voliť. Nechajme to na ľudí. Pretože možno jeden hlas rozhodne. Jeden jediný. Určite ani ocko nebol voliť. – Len čo Helenka dokončila vetu, rozšklabili sa dvere a vchádza známy.

– Čo som to len uvidel na tom volebnom lístku. Uvidel som tam napísané Helena Známa. Čo to malo byť? Preklep? Dúfam, že len preklep! – známy zúri na celú kuchyňu.

– Určitéé nie, vieš, nás teraz vyhodili z práce a máme s kyslikárňami teraz dohodu, že ak ma ľudia zvolia, zoberú všetky kolegyne do roboty. – Helenka trucovito hovorí.

– A prečo si nepovedala mne že si to mám dať do kampane a ty si mohla ísť robiť do kyslikární? – známy nervózne hovorí.

– Lebo by tam nemali voľné miesto aj pre mňa aj pre všetky kamošky. – Helenka sa snaží nanominovať na manželovu hruď.

– Idem ja do toho nášho salóna. O chvíľu budú výsledky hlasovania a musím ísť ešte vziať tých šľachtičnej sedem manželov. Čaute. – usmiala sa a buchla dverami.

Známy si číta slogan svojej dcéry:

– Neviem, ako sa to stalo ale s čím, tak to viem presne. Veď to znie ako erotický salón. – známy škandalózne poznamenal.

– Ono to neznie. Ono to je. Erotický salón. Rozvoj vidieka. – Helenka doplnila.

Prvé volebné prekvapenie máme za sebou. Kandiduje aj Helenka. Ale kandiduje ešte niekto…

Dedinský rozhlas:

– Va – va – va – že – ný – ný  ob – ča – ča – nia – nia. Vy – vy – hla – hla – hlas – s – uje – je – me – me vý – ý – ý – sle – sle – sle – dky – ky – ky  prvé – vé – vé – ho – ho ko – ko – la ko – ko – mu – mu – na – na –na – lny – ny –y – ch vo – vo – vo – lie – lie – lieb. Na pr – r – r – vo – vo – vo – m – m m – i – e – ste – te – te sa – a  u – mie – mie – stni – ni – ni – l kan – kan –di – di – dá – dá – dá – t  čí – čí – slo – slo – lo  pä – pä – ť…

Známy vyšetruje, kto bol piaty kandidát. Pýta sa ma.

– Mário, nevieš náhodou, prosím, kto bol ten piaty kandidát? – váhavo sa na mňa pozrel.

Chvíľkami som uhýbal pohľadom..

Hlásenie obecného rozhlasu pokračuje:

Na – na – na dru – du – ru – ho – ho – m m- ie – ie – ste – ste sa – sa u – u- mie – stni- la – la pa – pa – ni – i He – he – he – he – he – le – le – e – le – na – na Zná – ná – á – ma – a zná – ná – á – ma – ma – a a – ko – ko zná – zná – ná – ma.

Reportér chodí medzivoličov.

– Mladý muž, vy ste volili pani Helenu, však? – reportér mu nastrčil mikrofón dobre že nie do krku.

– Samozrejme, kvôli tomu, že tu vytvorila nové pracovné miesta. – usmial sa študent.

– A čo budete robiť keď vyštudujete vysokú školu? – usmial sa reportér.

– Budem nezamestnaný. – váhavo odpovedal študent.

Kto bol prvý v prvom kole volieb? Ako na meno víťaza zareagujú Známi známi? Zmení to ich vzťah k víťazovi? Kto bude nakoniec starostom Vzdušných zámkov?

POKRAČUJEME NABUDÚCE!