Nevedel som, čo sa bude diať,
zase to počasie.
Slnko prepichlo oblaky
a ja som sa po chvíli prestal usmievať.
A bežal som ďalej, zdravil hniezda osie.
A malý had prebehol mi popod botasky.
Chcel som si vychutnať atmosféru letnú,
pretekať sa so slnkom, aj so psíkom.
Nádherný kraj ďateliny a šumiacich stromov,
cestičku stromami prelínanú.
Vstúpim do nej s ostychom,
nad hlavou s chmárou slnečnou.
Za hvízdajúcim potôčkom dve cestičky,
naše lesy nevyspytateľne cesty dvoja, troja.
Osudy tu žijúcich ľudí viažu hrudu o hrudu,
vybrať si cestu nejakej dušičky.
I keď dnes pôjdem do kopca zdola,
len z lásky k prírode prebehnem cez turistickú radu.
Mám dosť síl na dlhé behy,
predĺžim si beh ružovou záhradou.
Široké polia sú lákavým tajomstvom,
naháňať šmykľavé letné brehy.
Boli dlhé roky mojou záhadou,
dnes nie sú len prírodným bonusom.
Nasával by som tú prírodu
ešte viac ako poľné víno.
Ruch týždňa káže vetru
zahnať ma späť.
Tma objala vodu,
chodníky k stromom šli si pospať.