Príjemný, takmer letný deň, milí čitatelia,
teším sa, že sme sa dnes opäť svorne stretli na káblovom alebo wi – fi pripojení aby sme si opäť prezradili čo nové vo Vzdušných zámkoch. Dnes sa budeme postiť humorom.
Svorne sa do Zámkov vybral aj na dlho odcestovaný zbohatlík Jacques. Pricestoval balónom a na večeri so svojou sesternicou zo šiesteho kolena vychvaľuje svojich nových krajanov.
– Jój, Anča, to my v Amerike máme všetko také úžasne plodné a veľké… Všetkému sa u nás darí a všetko je obrovsky gigantické. – vychvaľuje sa poloameričan.
Prišla však hodina dvanásta a išli si ľahnúť hore na izbu. Je ráno a Anča konštatuje:
– Dvadsať rokov si v Amerike a ešte stále nie si Američan! – s úsmevom konštatuje.
Ako by to bolo keby vo Vzdušných zámkoch nebol žiaden poisťovák? A aké by to bolo keby vo Vzdušných zámkoch nebol žiaden Žid? Dve „aké by to bolo“ dáme do jedného – pretože poisťovák je Žid. Rozhodol sa že už nechce robiť zlé veci a že sa pôjde vyspovedať. Dohoduje sa s kamarátom, tomu sa však nechce po kňazovo odpustenie a čaká ho vonku. Keď Žid vyjde zo spovedelnice, pýta sa ho:
– Tak čo? Udelil ti rozhrešenie? – pýta za napätý kamarát.
– Ale nie. Ale aspoň som ho poistil! – s úsmevom povedal Žid.
Poďme do domáceho prostredia. Známy pozeral Victorias Secret Fashion a videl šťastné krásavice s ich fešákmi. Konštatuje:
– Tí najväčší hlupáci si berú tie najkrajšie ženy. – smutne do seba hádže popcorn.
– Oh, ty lichotník. – odvetila Helenka.
Známy išiel po ulici v poľutovaniahodnom stave a okolo neho čuchali policajti čo to tak smrdí.
– Už desať metrov pred vami cítiť pálenku. – s odporom konštatuje policajt – abstinent.
– Ty bláho. Tak vy to cítite desať metrov dopredu a mňa hádže dva metre dozadu. Prekliata pálenka! – smutne konštatuje známy.
Viete čo je vrcholom kulinárskeho umenia?
– Vyprážať rezne v Afrike zo snehu!
Helenka hovorí manželovi v posteli:
– Ty sa vieš baviť aj o niečom inom ako o sexe? – vyčítavo komentuje Helenka.
– Viem. Ale nahoď tému. – s úsmevom odpovedá známy.
– Tak napríklad o politike. – Helenka s úsmevom „nahadzuje.“
– Čo si myslíš, koľko má taký minister mileniek? – ukončil večernú debatu známy.
O tri hodiny známy šepká do uška Helenke milé slová. Tá ho po chvíli capne po ruke a hovorí:
– Čo ti hrabe? Ja som tvoja žena a o štvrtej treba vstávať do roboty, tak šup – šup spať!
Helenke sa podarilo dosiahnuť limit dvadsiatich pokusov o znásilnenie mladých dedinských futbalistov. Sedí na súde a sudca prehovoril.
– Milá pani šľachtičná Knochtilda… Toto je už váš dvadsiaty pokus o znásilnenie. – po chvílke ticha – som zvedavý kedy sa vám to konečne podarí.
So známym sme cestovali do Bratislavy a vedľa cesty stála stopárka s tabuľkou BA. Známy otvoril okienko a hovorí:
– Slečna, ale tehotné neberieme. – s čudesným úsmevom povedal.
– Ale ja nie som tehotná, pane. – usmiala sa mladá stopárka.
– No veď ani my sme ešte neni v Blave! – s úsmevom som dodal.
Šľachtičná po novomanželskej, v poradí piatej, noci.
– No aj plat máš malý. To zas bude život! – depresívne odbrblala.
Predvolebná úvaha:
– Babi? Keď budem dobrý tak pôjdem do neba? – nesmelo si overuje fakty malý drobec.
– Áno, vnúčik. A keď budeš zlý tak pôjdeš do pekla. – s úsmevom a pomaly odpovedá babka.
– A kam pôjdem keď budem politik? – usmial sa chlapček.
Helenka prišla za svojou malou puberťáčkou a pýta sa jej (sú dve hodiny v noci)
– A ty čo nespíš? – pretiera si oči rozospatá Helenka.
– Ále, rozmýšľam. – malá zbrklo odvetila.
– A načo svietiš? – mama sa namietavo pýta.
– Veď preto že rozmýšľam. – malá neochotne odpovedá.
– A to máš v hlave takú tmu? – mama bezprízorne odpovedala.
Známy nedosahuje chválihodné pracovné výsledky a prichádza za ním majster – vedúci.
Po „buzerácii“ skonštatuje:
– Dávaj si pozor, pretože viem čo si myslíš. – vedúci odvetil.
– Pán vedúci, ale hádam ste sa pre to neurazili! – usmial sa známy.
Dcéra známeho je skúšaná z básnických obrazov. Učiteľka sa jej pýta.
– Čo by si mi vedela povedať o falošnosti mačiek? – učiteľka očakáva odpoveď v zmysle personifikácie…
– Falošnosť mačiek? No to náš otec minule doniesol domov mačku a po troch týždňoch sa zistilo že je to kocúr! – malá odpovedala.
Známy predáva svoju dogu a prišiel kupec.
– Tak tento náš pes. Táto naša doga. To je vám niečo úžasné. Je ostražitý. Len čo ho zobudíte, hneď začne štekať. – známy propaguje úžasné štvornohé vrtidlo.
– A má rád deti? – nádejný kupec sa opytuje.
– Má ale radšej mu dávajte vnútornosti. Sú lacnejšie. – odvetil známy a v tú ranu o dogu kupec stratil záujem.
Prichádza známeho otec k doktorovi a hovorí:
– Pán doktor. Pre mňa sa tie lieky absolútne nehodia! – dôchodca reklamuje predpísané „fazuľky.“
– Ako to že nie? Veď tie sú na prostatu. – doktor s úsmevom odpovedá.
– No ale tam je napísané že ich mám jesť päťkrát denne po jedle. – dôchodca lamentuje.
– To je tam napísané… A čo je na tom chybné? – doktor odvetil.
– Pán doktor. Päťkrát denne jesť z môjho dôchodku? – udivene hovorí dedko.
Milí priatelia. Štvrtá časť druhej „sérky“ Vzdušných zámkov je „u konce.“
Na záver Vám však dávam motivačnú chlapskú i medicínsku otázku:
– Viete kedy začína impotencia?
Prezradím Vám nabudúce.
Pekný deň. A postite sa.