kaligramy

Zabavte sa na tom najvtipnejšom, najzábavnejšom a najstrelenejšom z príbehu Vzdušné zámky! Prvá várka toho, čo najviac pobavilo.

Máme za sebou plesové obdobie, máme za sebou stužkové. Takáto perla vznikla na jednej stužkovej, ktorá sa konala vo Vzdušných zámkoch.

– Nie, nie. Do postele ma nedostaneš. Téda, aspoň teraz. – dievča odmietavo uteká zo záchodov.

– A kedy ťa tam dostanem? – chlapec kričí za ňou.

– Do postele ma dostaneš až po svadbe! – dievča odvetilo utekajúc po schodoch.

– Tak zavolaj keď sa vydáš. – chlapec s úškrnom odvetil.

(Vzdušné zámky II. séria III. časť)

Dvaja opilci hrajú na kanálovej šachte šachy a jeden zahlási:

– Dočerta, niekto nám kradne figúrky. –

(Vzdušné zámky VIII. časť)

Helenka naliehala na známeho – svojho manžela – aby si urobili ešte jedno dieťa, resp. jediné spoločné. Známy však nezdieľa rovnaký názor a večer radšej trávi pri pive ako v posteli a radšej hádže šípky v krčme ako posteľové scény so ženou. Prišiel preto k doktorovi a hovorí mu:

– Pán doktor. Moja žena na mňa stále nalieha nech jej spravím ešte jedno dieťa. Ako mám zabrániť tomu aby sa jej ten skutok podaril? – známy bezradne prosíka doktora.

– Pite limonádu! – doktor jednoducho odpovedal.

– Pred alebo po? – známy vypúlil oči na sexuológa.

– Namiesto. – milo odpovedal doktor.

(Vzdušné zámky II. séria III. časť)

Viete aký je židovský čaj?

– Za nulové náklady a zaliaty – šálky postavíte pod lipu v čase dažďa.

(Vzdušné zámky VI. časť)

Možno ste nevedeli ale Helenka má škótske korene čo tak trochu aj vidno. Minule išla do optiky a predavačke hovorí:

– Dobrý deň. Nesiem vám skvelý kšeft! Toto sú šesťdioptriové okuliare. Prerobte mi ich na dvojdioptriové a zvyšné štyri si nechajte. – Helenka zo svojho „čajníka“ vytiahla svojho ginovského obchodného ducha.

(Vzdušné zámky VI. časť)

– Kde bolo, tam bolo, za siedmimi krmítkami, išli sa sťažovať krava, kôň a somár na ministerstvo poľnohospodárstva na zlú stravu a chceli dostať stravné lístky. Najprv išla pred veľaváženú porotu krava. Vyšla von a nič. Povedali jej, že gastráče nedostane a že sa má ísť pásť. Hneď po nej išiel pred veľavážené ministerstvo kôň. Podľa tabuliek je však prepotrebný statok. No a nakoniec išiel dnu somár, veľmi dlho sa tam zdržiaval ale ponáhľal sa natoľko, aby sa mohol pochváliť svojim neúspešným predchádzajúcim. Vyšiel von a zahlásil:

– Iá. Dostal som dvojnásobný počet gastráčov a ešte aj kupóny. – veselo povedal somár.

Krava a kôň sa čudujú:

– No ale ako je to možné že sme tam boli my a ty, somár, si dostal a my nie?

– Viete, poviem vám jedno malé tajomstvo. Tí v porote boli moji spolužiaci zo základky. – Zasmial sa somár a odišiel preč. – dcérka sa zasmiala a zaželali si dobrú noc.

(Vzdušné zámky I. časť)

Tak musím vám povedať že v tejto rodine je naozaj veselo. A naozaj je vždy čo oslavovať.

Ale len vtedy keď sa na oslavu nezabúda. Neverili by ste, ale už rok ubehol odvtedy čo sa môj známy oženil s Helenkou. Tá sa mu snažila naznačiť že také dlhé obdobie treba naozaj silne buchnúť nejakým šampanským.Helenka zaraz spustila:

– Miláčik, vieš ty o tom že už je to rok od našej svadby? – Helenka vycerila svoje cirkevné zuby a snaží sa odpútať pozornosť od novín čítajúceho manžela.

– No, – prekvapene povedal, – aby si si nemyslela že som zabudol, tak už som vymyslel aj plán ako to skvele osláviť. Tuším to vychádza na víkend. Ja si kúpim fľašu vína a ty pôjdeš na dedinu k materi. – Veselo zahlásil známy.

(Vzdušné zámky I. časť)

Keď mi rozprával kde všade boli, nestíhal som sa čudovať. Taký tuhý fajčiar, akým je on, vyšiel na Eifelovku za tri štvrte hodinu. Keď už vyšli hore a vypočul si dvojhodinovú prednášku rozsahu dizartačnej práce o škodlivosti fajčenia, zahlásil.

– Drahá, ale prečo by som teraz prestával fajčiť keď cigaretle zlacneli. – Povedal po tom čo z chuti vydýchol do francúzskej ozónovej diery svoju sekundovú dávku nikotínu.

– Miláčik, ako to? Veď tu vo Francúzsku sú aj iné dane. A pochybujem že nižšie. Ako si na to prišiel? – Helenka prekvapene odpovedala popri uhýbaniu sa nepríjemnemu kúdolu dymu.

– No lebo včera keď som si na hoteli kupoval tak stáli za tri kocky masla, dnes už len za dve. – Usmial sa.

(Vzdušné zámky I. časť)

Predtým však podarenej rodinke nezabudla z kúpeľov napísať list:

– Drahí moji, za tieto dva týždne som schudla o polovicu. Koľko tu ešte môžem zostať? – S úsmevom poslala pozdravný telegram svojim najbližším.

Nato môj známy odpovedal s úsmevom:

– Ďaľšie dva týždne.

(Vzdušné zámky I. časť)

Prečo si nekúpila chobotnica topánky aj na svoj tretí pár chápadiel?

No predsa preto lebo by si nemala ako tie šnúrky zaviazať!

(Vzdušné zámky I. –  II. časť)

Niekedy však hádku plného formátu mávajú aj Helenka s mužom. Celé to začalo tým, že Helenka si kúpila brožúru „Ako ušetriť.“ A viete čo urobila? Môj známy už ani nepije, ani nefajčí.

Nevydržal to už a zahlásil:

– Dva roky mi už piješ krv! Keby som ťa cez svadobnú noc zastrelil, dostal by som dva roky a dnes by som bol už slobodný človek.

(Vzdušné zámky II. časť)

… Uistil sa či požitie ôsmych pív naozaj tak silne badať.

V zrkadle zbadal neznámu bytosť a opýtal sa.

– Čo tu robíš? – Po desiatich sekundách mlčania odrážanej osoby nervózne pritvrdil.

– Takže ty sa so mnou nechceš baviť? Prídeš si do cudzieho domu a ešte si aj ticho? – Vražedne prečesal zrkadlo od vrchu po spodok. O chvíľu už len počuť rinčanie skla po silnom údere do osoby v zrkadle.

– Blbec, mal si si zložiť okuliare! – Veselo zahlásil.

Absolútny vrchol všetkého bolo to keď si išiel lepiť leukoplast na čelo. Ráno prišla za ním Helenka do izby a opýtala sa:

– To ktorý blázon polepil celé zrkadlo leukoplastom? .

(Vzdušné zámky II. časť)

… popri svižnom kroku sa mu prederavili ponožky a tak zbehol do obchodu.

– Dobrý deň, pani zlatá, ručičky bozkávam. Máte prosím vás ponožky? – Nesmelo sa opýtal milej predavačky XXL prevedenia.

– Milý pane, nemáme. – Zdvorilo odpovedala.

Nenechal sa len tak ľahkovážne odbiť a pokračoval:

– A zajtra budete mať? – Naliehavo nahodil otázku krčiac stielkou topánok.

– Milý pane, obávam sa že určite nie. – Usmiala sa predavačka ktorá akurát preberala tovar.

Známy stále nepochopil prečo asi tie ponožky nedostať.

– No a prečo nemáte ponožky? –

– Viete prečo? Lebo my sme zelovoc. – Usmiala sa predavačka.

(Vzdušné zámky II. časť)

On vám má jednu perfektnú Ladu, ktorou si to brúsi cez celú Nitru. Tentokrát nedobrovoľne, pretože musel ísť kúpiť svojej otravnej svokre zázvor ktorý majú na druhej strane mesta. Zastavili ho policajti…

No to ešte nie je až také zaujímavé natoľko ako príčina ich zásahu.

– Pán vodič, gratulujeme vám. Absolvovali ste skúšku z aplikovania dopravných značiek. Prešli ste piatimi dopravnými značkami bez chyby. –

Známy celý natešený zahlásil:

– Myslím že je to slušný výkon na to že nemám vodičský. – Zasmial sa.

Samozrejme že Helenka svojho manžela nenechala v štychu a snažila sa operatívne zachrániť celú situáciu:

– Neverte mu ani slovo, pán podporučík. Keď si vypije tak vždy tára z cesty. – Usmiala sa Helenka a pokrútila hlavou nad manželovou zbytočnou sprostorekosťou.

Nato vzadu stiahne svokra okienko:

– Počúvajte, ja som vám hovorila že nemáte chodiť do mesta s kradnutým autom. –

Stálo ma naozaj veľa síl aby som ich z tohto problému dostal. Povedal som že to auto je moje a že som im ho požičal. Policajt sa na mňa síce dosť čudne pozeral ale keď otvorila ústa Helenkina mama, hneď ich prepustili.

(Vzdušné zámky II. časť)

Ja som za ten čas stál na cintoríne a plakal som a plakal…

– Ach, prečo si len umrel. Prečo si nás opustil? Taký dobrý človek…. –

Z diaľky sledovala môj plač Helenka a prišla ma potešiť.

– Ale no tak. To prejde. – zamyslela sa – A kto to bol? Váš otec alebo brat? – Helenka súcitne zisťuje.

– Ale čoby. Bývalý mojej frajerky.

(Vzdušné zámky III. časť)

Helenka sa mi na cintoríne ale predsa len stihla vysťažovať.

– Vieš, Mário, my sme sa včera večer išli milovať… A motivovala som ho, tam pred kríčkami tej krčmy, že komáre pichajú, či nechce aj on. No a vieš načo som prišla? Že Perwol zmäkčuje naozaj všetko. – Helenka zaplakala a tak sme si aspoň na chvíľu vymenili role.

(Vzdušné zámky III. časť)

A poviem vám, práve vtedy začalo to obdobie experimentov. Zdôveril sa mi totiž s veľkým problémom.

– Mário, počúvaj ma. Ja sa ti musím s niečím zdôveriť. – Známy diskrétnym spôsobom spustil konverzáciu po minúte slopania.

– Nech sa páči, počúvam ťa. Ak môžem, pomôžem. – Usmial som sa.

– Vieš, mám obrovský problém. Ja keď prídem domov z krčmy, tak sa sem – tam, každý piatok, počúram v posteli.-

Tak som sa rozhodol že mu pomôžem. Povedal som mu nech si zoženie hadicu, jeden otvor nech si „nainštaluje“ na svoj „reprodukčný systém“ a druhý otvor nech vystrčí von oknom.

Po týždni prišiel za mnou a naozaj som nemohol čakať že Helenka bude mať tú noc chuť na sex.

Skončila totiž s nadtrhnutým pyžamom visieť dole balkónom.

(Vzdušné zámky III.)

Už bol naozaj čas navštíviť kostol aby sa vyrozprával Bohu a zároveň celému kostolu, pretože jeho modlitby nadobúdajú rozmer pašií.

– Pane Bože, bol si mučený, tŕňom korunovaný, bičovaný, ukrižovaný, ale ešte nikdy si nebol ženatý.

– Známy vyriekol svoju verejnú modlitbu.

(Vzdušné zámky III.)

Naša krajina vie naozaj skvele hospodáriť, nie je to však taká irónia ako v Helenkinom prípade.

Minule pri nej v meste zastal mercedes a chlap stiahol okienko a opýtal sa jej:

 – Slečna, idem do Talianska. Taká krásna žena určite bude mať záujem. – Vášnivo vystrčil hlavu z okna a žmurkol.

A Helenka nato:

– Samozrejme že mám. Doneste mi päť kíl pomarančov. –

(Vzdušné zámky IV.)

Možno sa pýtate, čo je s nevlastnou dcérou oboch rodičovských strán? Má sa dobre a má skvelé študijné výsledky. Ako napríklad minule na výtvarnej:

– Prosím ťa, poď sem dievčatko, no poď sem! – volá si učiteľka k sebe známeho dcéru. – Čo si to nakreslila? Veď to je prázdny čierny papier. – Učiteľka nasrdene hodila výkres svojej žiačke pod nos.

– Akože prázdny čierny papier? Veď to je naša čierna mačka v noci. – Usmialo sa dievčatko s očakávaním pozitívneho ohodnotenia.

(Vzdušné zámky IV.)

Minule sme šli po ulici a musím vám povedať že je komunikatívnejší ako sa možno zdá. Po ulici išla čerstvá dvadsiatka a jemu,  ženáčovi jednému, to nedalo.

– Prepáčte, slečna, ale ten pes hryzie! – Rozhorčene sa jej pozeral do oblasti ženského dekoltu.

– Ale ja žiadneho psa nemám. – Slečna odvetila.

Po chvíli to známy nenechal len tak a odvetil:

– No dobre ale nejako som musel nadviazať rozhovor…-

(Vzdušné zámky IV.)

Učiteľ dcéry môjho známeho na hodine literatúry hovorí študentom:

– Kto mi ako prvý napíše štyri Shakespearove hry dostane jednotku. – vážne hovorí dievčenskej triede. Dcéra známeho mu podala papierik kde bolo napísané:

– 10 cm, 15 cm, 20 cm a 25 cm. –

V tom sa učiteľ začudoval.

– Čo majú znamenať tie centimetre? –

Malá sa nedala a skúsene odpovedá:

– No, 10 cm znamená Veľa kriku pre nič, 15 cm Ako sa vám páči, 20 cm Sen noci svätojánskej a 25 cm je Skrotenie zlej ženy. – pohotovo odpovedala.

(Vzdušné zámky II.séria II. časť)

Známeho som išiel odprevadiť na let a pred nástupom do lietadla si nalepil na hruď veľkú jednotku. Pýtam sa ho:

– To si prečo dávaš jednotku na hrudník? – veselo sa ho pýtam.

– Lebo pri leteckých nešťastiach umiera každý druhý človek. – deprimovane odpovedal.

(Vzdušné zámky II.séria II. časť)

Na záver, ako obvykle, príde hádanka na ktorú Vám odpoviem v najbližšom, druhom výbere toho najlepšieho zo Vzdušných zámkov, doposiaľ.

– Viete čo je totálna mníška?

Teším sa na Vás nabudúce … v druhom výbere toho najlepšieho!