Príjemný deň prajem, milí blogujúci.
Keďže počasie na našom území bolo priamo úmerné sľubom prezidentských kandidátov – to znamená, veľké vízie, slabé výsledky, pripravil som si pre Vás v druhej časti toho najzábavnejšieho, to najvtipnejšie zo Vzdušných zámkov.
Viete čo je to totálna mníška? Babka – mníška, mama – mníška, dcéra – mníška.
Ďalšia dvadsaťštvorka skvelých historiek, vtipov a anekdot.
(VZ 4) Keď známy chodieval k babke a dedkovi cez leto, chodila ho pozerať Helenka.
Starká a dedko na priedomí lúštili osemsmerovky, kým oni dvaja hore… no konverzovali.
– Stará, nejdem ich tam hore pozrieť? – Dedo nervózne vystepoval v obývačke parkety.
– Ále, dedo a ty si nepamätáš čo sme my robili v ich veku? – Babka je tiež napätá zo situácie hore ako elasťáky.
– No veď práve preto. Hneď aj poletí oknom. – Dedo sa rozbehol ku schodom.
(VZ 5) Stretol som druhého kamaráta a ten mal práve opačný problém.
– A ty čo si ofučaný ako prasknutý balón? – Nadviazal som s ním konverzáciu.
– Ále, zaľúbil som sa.. Je krásna, pekná, nádherná a tie jej „klaksóny…“ jedna radosť. – Spustil na mňa tón ktorý znel dramaticky ako posledná večera samovraha.
– No ale kde je problém? Veď si povedal že je aj pekná a dokonca trikrát. – Usmial som sa na neho a povzbudil som ho.
– No to je. Ale je tu jeden problém. – Dramaticky zahlásil.
– Aký môže byť v tomto problém? – Naliehavo som odpovedal otázkou.
– Veľký problém! Čo povie na to moja žena? – Ešte viac sa ofučal a odišiel preč.
(VZ 5) – Poviem vám jeden skvelý vtip. Chcete počuť? – Povedal veselej spoločnosti.
– No daj. – Vždy si rád vypočujem skvelý vtip.
– Sedia Američan, Kubánec a Slovák v krčme a spustia:
Američan – No my ráno začneme stavať mrakodrap a už večer dávame vežu.
Kubánec – To ešte nie je nič. My ráno zasadíme palmu a už večer oberáme kokosy.
V tom sa dostane k slovu Slovák – Čože to je? To my ráno začneme stavať liehovar
a už večer kolaudujeme ožratý – Dokončil výborný vtip môj známy a už sa uveleboval
vo fajčiarskej zóne.
(VZ 5) Po ulici kráčajú traja policajti. Jeden kýchne a druhý povie: Na zdravie.
No a ten tretí zahlási: A mne nenalejete?
(VZ 5) Známy má vo firme veľký problém. Jeho firma Vzdušné zámky, ktorá montuje kávomaty má skutočne veľký problém;
– Počúvaj ma, Mário. Minule boli u mňa daňováci a našli mi neodvedenú daň. – Skrúšene oznámil.
– Joj, to ale bude aféra. Čo? – Asertívne som mu odpovedal.
– Ale čoby, chcú sa deliť! – Prísne a smutne zahlásil.
(VZ 5) Helenka a jej kamarátky – to sú ale partia. Jednej z nich umrel muž pri železničnej havárii, resp. ich traja manželia šli po koľajniciach a išiel vlak. Dvaja odskočili a toho tretieho to už prešlo.
A Helenka sa pýta ovdovenej:
– Tebe koľko vyplatila poisťovňa za manžela? – Helenka zasnorila.
– Ale asi päťdesiat tisíc. – Melodramaticky zahlásila vdovica.
A tretia do toho:
– No a ten môj somár ustúpil. –
(VZ 6) Dúfam že už vám (ne)chýbala svokra z nášho príbehu. Tak to vám je klebetnica. A to ešte len bola vtedy keď sa jej Helenka išla vydávať.
– Jój, ženy to o moju Helenku sa idú muži potrhať. Teraz aktuálne si vyberá medzi inžinierom a právnikom. – Vychvaľuje sa svojej skupinke rovesníčok – dôchodcom.
– A? Na koho sa usmialo šťastie? – Kamarátka podpichla.
– Na doktora. Dcéra si berie inžiniera. – Ukončila debatu svokra môjho známeho.
(VZ 6) Aj minule som u nich počul krik. Stretol som ho na druhý deň a pýtal som sa:
– Nazdar, kamaráde, čo tak včera tvoja žena kričala? – Bol som prekvapený že Helenka vie takto volať halali.
– Ale, nadávala Rexovi. – Známy mykol plecom.
– Ách áno, ako som počul tak mal ten sviniar odovzdať zvyšok svojej výplaty. – Zdesene som ho prezradil.
(VZ 6) Keď sa domov vrátil z krčmového zájazdu tak ho doma čakala žena s tĺčikom.
A šetrne poznamenal:
– Tak na alkohol pomaly nemáme a ty kupuješ nábytok!
(VZ 6) No ale aj šetrnosť má svoje hranice. A už to prešlo aj na našu Helenku.
– Počúvaj, miláčik. Vyhadzuješ peniaze na samé zbytočnosti! – Helenka vyhadzuje na oči „márnotratnosť“ svojho muža.
– No a čo že idem raz za čas, každý tretí deň na pivo. – Bráni sa známy pripravený na ohadzovanie taniermi.
– Tu nejde o pivo, malicherník jeden. Minulý rok si kúpil hasiaci prístroj a ani raz tu nehorelo! – Helenka „ožidela.“
(VZ 6) Našiel som odvahu lebo som sa bál že možno ide o sekundy; tak som zazvonil. A otvoril mi.
– Šalom, čo ty tu? – Opýtal sa ma s vrúcnym židovským privítaním.
– Nemám síce šál ale prišiel som len tak, na slovíčko. – zadíval som sa na neho a povedal som mu:
– A ty prečo spíš cez deň? – Vypúlil som na neho oči.
– Ále, šetrím nočnú košeľu. – Usmial sa na mňa.
(VZ 6) Ale jednu vec mu naozaj nemôžem zaprieť. Záleží mu na svojej dcére. Pýtam sa ho:
– Prečo tvoja dcéra pije rybí tuk? Je to síce zdravé ale mastné jak latinskoamerický výsluhový tanečník. – Zdesene sa pýtam.
– No ale ja ju motivujem. Jednak bude zdravá a jednak dostane aj nejaké tie centy. – Filozofuje známy.
– No a koľko si takto zarobí za jednu tú konzervu? – Zvedavo sa ho pýtam.
– Tak väčšinou dve eurá; za jednu lyžičku pätnásť centov. – Usmial sa na svoju dcéru ktorá sa pri takomto type stravy tvári ako pokazená treska.
– No a kedy dochádza k vyplateniu? – Spôsobom interview zisťujem.
– Akému vyplateniu? Pekne jej to dávame do prasiatka a keď doje celú konzervičku
tak jej za peniaze v tom prasiatku kúpime novú. – Usmial sa.
(VZ 7) Poviem vám, tento pes má svoje dvorové móresy. Viete ako lapal myši? Čítajte.
Myška nepokojne nazerá von z diery a začula tichý štekot. Rýchlo sa schovala dnu…
O chvíľu počula kiikiríkanie. Zo zvedavosti vystrčila oči von a zrazu ju schňapol kocúr.
Ten len zahlásil:
– No vidíš aké je dobré vedieť cudzie jazyky. –
(VZ 7) Tá istá situácia; po piatich rokoch.
– Miláčik, vždy budeš tak milovať? – Žena nežne hladká svojho muža na hrudi.
Ten sa odtiahol a odpovedal:
– Vždy, vždy. Ale nie teba! – Usmial sa muž.
(VZ 7) Dám vám aj jednu skvelú hádanku. Myslím že každý z nás vie čo je to bozk; však?
– Je to klopanie na poschodí či je na prízemí voľno.
(VZ 8) Známy mi minule rozprával ako sa správne treba rozprávať pri manželských povinnostiach. A zhrnul to do jednej situácie:
Žena ťahá mužovi vlasy počas „reprodukcie“ a rozvášnene mu hovorí:
– Vieš prečo ťa ťahám za vlasy? Lebo ti hľadám rohy – robíš to ako diabol! – motivuje a stimuluje svojho manžela.
Vymenia si pozície a muž zahlási:
– Vieš prečo ti ťahám vlasy? Lebo ti hľadám rohy. A vieš prečo ti hľadám rohy? Lebo si ťažká ako krava. – Zahlásil manžel.
(VZ 8) Žena robí kasting a vyberá si potenciálneho budúceho manžela; radí sa s kamarátkou.
– Tento bude dobrý. – presvedčivo konštatuje.
– Ale kde. Veď tento sa nevie učesať, na nose má tri diery a ešte aj na fotke smrdí! – konštatuje kamoška.
– No dobre. Ale má vysoké čelo. – usmieva sa prvá.
– A načo ti bude jeho vysoké čelo? Čo si budeš na ňom robiť volské oko? – smeje sa kamoška.
– Nie. Ale je to dobrý podstavec na parohy! – zaklincovala prieberčivá baba.
(VZ 8) Romantické meteosenzitívne vyznanie muža:
– Ó drahá, búrky citov otriasajú mojim srdcom, vy ste jediný lúč ktorý ma zohrieva pod mračnami mojich myšlienok. – vyznáva sa muž.
– Prestaň. Kašlem ja na tvoje správy o počasí! – žena zahriakla svojho vyznávača.
(VZ 8) Muž leží na smrteľnej posteli a pýta si od ženy morfium.
Žena na to:
– Joj, asi som ho zabudla doniesť z lekárne. Idem po liek. Ale keď medzitým plánuješ zomrieť, nezabudni zhasnúť svetlo aby som tento mesiac mala preplatok! – Žena vzala tašku a peňaženku a odišla.
(VZ 9) Dcéra toho istého známeho ako vždy mi rozprávala aký je jej otec vrcholový športovec.
– Mário, pozor. Môj ocko má zlato v golfe, plávaní a aj lyžovaní. – s nadšením hovorí.
– Zlato v takýchto športoch? Veď je fajčiar a keď má zbehnúť po pivo tak už ho láme. – zamyslel som sa a investigatívne som odpovedal: – Takže tvoj ocko je športovec? – milo som sa opýtal.
– Nie, zlodej! – s úsmevom odpovedala.
(VZ 9) Helenka máva zas iné problémy. K doktorom nechodí, nekradne… A práve to je jej problém.
– Pani predavačka, no pozrite sa na ten kabát. Na visačke je napísané že je nepremokavý! – Helenka drzo vybehla na sprostredkovateľa obchodu.
– Na visačke je naozaj napísané… No, pani, ale to len visačka je nepremokavá! – skonštatoval predajca.
(VZ 10) – Môj priateľ umrel hneď tretí deň po svadbe. – ľútistivo hovorí svojim prefíkaným kamarátkam.
– Moja zlatá… aspoň netrpel dlho! – poznamenala „dobrá“ kamarátka.
(VZ 5) No a táto pani šľachtičná sa vybrala k doktorovi; tiež je zhodou okolností vdova. Hovorí lekárovi:
– Pán doktor, to vy môžete za smrť môjho muža! Povedali ste mu že keď bude
brať tieto lieky tak sa vylieči. – Reklamuje manželovu smrť madmazel.
– No a užíval ich presne dva týždne? – Doktor neprikladal šľachtičnej pozornosť práve tak ako by mal.
– Áno, to áno. – Šľachtičná odvetila.
– Tak si je sám na vine. Mal ich predsa brať mesiac! – Doktor doťukal do počítača a odprevadil šľachičnú až k dverám.
(VZ 2.1) Šľachtičná sa so svojim novomanželom (nabudúce však už budú rozvedení) vybrali do lesíka.
Mladý ju vášnivo obletuje a hovorí:
– Miláčik, ako ti je? Dobre? – starostlivo hovorí chlapec.
– Celkom dobre sa cítim. Ale rozmýšľam ako som mohla večer tak rýchlo zaspať… – ženská nerozumie zákonu o rýchlom, predpísanom uspatí.
– No, miláčik. A dobre sa ti sedí? – po chvílke ticha sa opäť opýtal.
– Dobre, dobre… – Žena zaľúbene odpovedá.
– A cítiš to čo ja? – romantika graduje.
– Samozrejme, keby si vzal baterku tak v tom nesedíme. – zdesene sa postavila žena.
Díky za pozornosť a prajem pekný zvyšok dňa.