Veľkoobchod má ťažké ráno.
IRENA:
(naschvál silno buchla dverami) Dobré ráno, ľudia moji.
MARTIN:
(buchol po stole) Au, čo ma budíš? Veď mi ide gebuľu roztrhnúť. Bože, to je opica.
IRENA:
Ja ti dám opicu. No a koho to je problém; môj?
MARTIN:
Ako prepáčte, Irenka, ale aj váš. Vy ste mi totiž najviac lievali.
Vy mi už radšej nič nedávajte!
(prichádza Milan)
MILAN:
(nervózne) Tak toto si niekto sakramentsky odserie. Dnes v noci z nášho obchodu zmizlo osem
fliaš kvalitného rumu z Pezinka.
MARTIN:
(milo prekvapený) My otvárame veľkoobchod v Pezinku? Veď tam sa predáva poväčšine len víno.
(dáva si obklad na čelo) Naozaj vám neviem povedať kto by tie fľaše mohol ukradnúť.
(pije čistú vodu) Alebo vypiť.
(VČERA VEČER)
IVETA:
(obťažuje Martina a ožrato hovorí) Martin, možno by som si to s tebou ešte zopakovala.
MARTIN:
(začal sa smiať) Ja viem čo by sme mi mohli zopakovať. Tieto tri predošlé kolá. Lej.
(pije) To čo je? Laudove emisie CO2 pred haváriou?
IRENA:
(usmieva sa) Ľudia a poviete mi čo vlastne oslavujete?
MARTIN:
(koktavo) Oslavujeme pracovné úspechy po pracovnej dobe.
Nalej ešte z tej marhule nech mi z toho ožltne
(zasmial sa) nos.
IRENA:
Lenže v práci a s alkoholom z nášho obchodu.
MARTIN:
(máva rukou) No a čo? Aj tak je kradnutý.
Naši bodyguardi toho obchodníka s rumom napchali do suda a odkotúľali
až do Majcichova.
IVETA:
Pozrite sa na toto: Toto je prázdny pohárik. A to je warning.
MARTIN:
(nahlas sa smeje na prichádzajúceho Filipa) Aha a jeden warming ide.
FILIP:
(pozdravil sa a spadol) Dobrý večer.(počuť buchot fliaš) Plávajúca podlaha.
MARTIN:
Počuli ste to? Ten zvuk je veľmi podozrivý. (vystrašene) Čo ak ide šéf?
FILIP:
Aspoň si pripije s nami.
MARTIN:
(usmieva sa) Musí; lebo o chvíľu idem do telky. Robiť vyhlásenie o tom cigaretovom kontrabande,
ktorý postihol všetky obchody okolo. (nalieva a pije) Na zdravie! (padol) Jau!
JÚLIA:
(triezva krúti hlavou) Je toto možné? Plávajúca podlaha? Veď sú tu obkladačky.
NA DRUHÝ DEŇ RÁNO:
MILAN:
Naozaj, Martin? Naozaj mi nevieš povedať kto by mohol tie fľaše vypiť?
MARTIN:
(hodil vreckovku do umývadla) Dobre, tak ja vám to poviem.
Ja si myslím že sa nám sem do skladu vlámali tí bezdomovci, ktorým to čučo v tej vývarovni
nestačilo.
IVETA:
(pošepla) Martin, nebolo by lepšie priznať to?
IRENA:
No počúvam.
MARTIN:
To tá pravá nastražuje uši. Tá pravá, ktorá nás pozvala, vraj toto hento, dajte si.
IRENA:
Dobre; priznám sa. Chcela som to na nich hodiť, ale oni naozaj pili niečo iné.
MARTIN:
Samozrejme, mali sme marhuľovicu; maďarskú z Oravy. Ale dnes som sa rozhodol,
že s alkoholom radšej končím. Musím si nájsť niečo iné pretože mi to teraz stojí niekde
minimálne v podžalúdkovej žľaze. Alebo pankrease.
MILAN:
Áno? Takže ste oslavovali a pili. A bezo mňa; však?
MARTIN:
(vtieravo) Bez vás ale na vás.
MILAN:
(nervózne) A to vyhlásenie je kde?
MARTIN:
Ééšte ho nevysielali.
IRENA:
(zvedavo) A prečo?
MARTIN:
Vy čo tu zalamujete rukami ako keby ste boli v nejakej vitríne za kosákom a kladivom?
Preto to neodvysielali pretože to ešte nenahrali!
Za Milanom prichádza dávny kamarát.
VASIL:
Koho to tu nevidím; mäkkého mekky slovenského obchodníctva, Milana Kratochvíla.
MILAN:
(naradostene) Aurel, kamarát môj. (zarazil sa) Prepáč, pomýlil som sa.
Sme biznismeni. Čo ti nalejem?
VASIL:
(usmial sa) Nič. Prišli sme obchodovať a nie piť. Ak toto predám tak sa ožeriem ako činčila.
Počúvaj ma. Špičkové ruské cigarety – štyri kartóny za vymakanú cenu. Bednička v cene dvoch,
teda ako dvojbedničiek.
MILAN:
Nie sú náhodou tie cigarety nejaké čudné?
VASIL:
(zasmial sa) Okrem toho že sú v azbuke? Nie.
MILAN:
Nebude to niečo také ako ten rum z Pezinka? Sú tie cigarety naozaj z Ruska?
VASIL:
Išli aj cez Rusko… Sú z Ukrajiny dovezené takou chutnučkou audinkou.
MILAN:
Rovno mi povedz že sú pašované.
VASIL:
(nahlas sa zasmial) Neokolkovaným cigaretám na kolky nepozeraj.
Martin pracuje na svojom vyhlásení.
MARTIN:
(číta si sám pre seba) Vážené zákazníčky, vážení zákazníci. Informácia o tom, že sa v našom veľkoobchode kradne je mýlna a práve preto sa nemusíte báť o svoj majetok. Súčasný i budúci.
Ale aj napriek tomu si svoje košíky a kočíky nenechávajte bez dozoru.
(pozerá na Júliu) Myslíš že to je veľmi presvedčivé? Nemal by som trochu upustiť od toho majetku?
JÚLIA:
(venuje sa pilníkovaniu nechtov) Urob ako chceš.
MARTIN:
Ja naozaj neviem načo si pilníkuješ tie nechty keď si ich večer v járku zase zlomíš?
(prichádza Milan)
MILAN:
(usmieva sa) Dobrý deň. Priniesol som vám niečo exkluzívne.
JÚLIA:
(prehrabáva sa v cigaretách) Šéfe, ale to sú cigarety; tisícky cigariet.
MARTIN:
Ja som vedel že dnes natrafím na nejakú novú neresť. Šéfe, Júlii to nedávajte; tá už pije!
Dajte to mne.
MILAN:
Lebo ty si ozaj abstinent. Radšej mi povedzte kto z vás tu vie po rusky?
MARTIN:
Ja viem iba po anglicky; počúvajte: He is the Madona, he is the Madona, never, never, never, never
had people I really good feeling.
JÚLIA:
Ja viem po rusky. (pozerá na krabičku) Ale toto sú naozaj nejaké čudné znaky.
Po rusky viem ale toto je nejaké čudné, tie znaky. To nebude po rusky; to je azbuka.
MILAN:
Píše sa tu niečo také že fajčenie spôsobuje smrť alebo rakovinu pľúc.
MARTIN:
(buchol po stole) Takže tí ukrajinci zase zavádzajú.
Tak spôsobujú rakovinu pľúc alebo smrť? Nech si láskavo vyberú;
(zapaľuje si cigaretu) To aby človek nefajčil. Alebo nezačal.
JÚLIA:
Martin, veď ty fajčíš prvý krát v živote. Ja by som osobne z tých cigariet niečo vzala.
Napríklad tento pakel.
MARTIN:
Ó, naša Julka bude konečne niečo fajčiť. To je krásne.
Ja si idem zatiaľ do obchodu zobrať nejaké kekse.
MILAN:
Martin? A ty si nevezmeš pakel? Na skúšku?
MARTIN:
(pretvaruje sa) Ale prosím vás, čo by som ja robil so stodeväťdesiatimi cigaretami?
JÚLIA:
Fajčil?
MARTIN:
Dobre; tak vezmem si celú bedničku. Ale len na skúšku.
MILAN:
Dobre a keď ideš do veľkoobchodu tak vezmi aj tieto tri krabice do výkladu; nech sa to rýchlo minie.
MARTIN:
Skvelý odhad. Nech to fízli nevidia. Veď ani nebudú. Sú predsa vypnuté semafory.
O dve hodiny.
JÚLIA:
Tieto cigarety sú naozaj celkom chutné. To my keď sme ešte so školou boli v rusku na cigaretách
tak boli také drahé že stáli v korunách toľko ako tieto v eurách.
FILIP:
Keď už sme pri tom, tak nie koruny ale marky, hej?
Ak mal niekto pochybnosti že tieto cigarety sú pašované tak o ne práve prišiel.
JÚLIA:
Ale prestaň. Ani nepiješ, ani nefajčíš, tak buď užitočný aspoň tým že budeš ticho.
MARTIN:
(vedie dnu Vasila) Ty zlodej jeden zlodejský. Takže kradnúť sa ti zachcelo?
VASIL:
Ale ja som naozaj nekradol. Ja som si len obzeral tovar zblízka.
MARTIN:
Áno? Zblízka? Z tašky, však? Nepoviem keby si otvoril jednu kolu a vypil ju pred zaplatením.
FILIP:
Ale aj to je krádež.
MARTIN:
Ja vám všetkým poviem čo je krádež. Normálny človek si nemôže kúpiť trinásť čokolád.
(kričí) Trinásť čokolád si kúpi len zlodej!
VASIL:
Prečo zlodej? Aj ja som si ich kúpil. Veď boli za dobrú cenu.
Jéj a čo to máte na tom stole?
MARTIN:
Daj preč tie tvoje hnusné dlhé do mäsa prerastené paprče. To sú moje cigarety.
My si teraz zapálime a kým dáme dole celú krabičku ty sa pekne priznáš.
(zapálil si) Tento zlodej nám ukradol trinásť čokolád, dva dežodorandy,
kľúč na matice a skrutky kolies a iný automotosúčiastkársky tovar,
dva pakle toaleťákov a štyrikrát radler. To sa nehanbíš takto kradnúť?
VASIL:
Ale ja som chcel ísť k pokladni.
MARTIN:
Si využil, čo? Si si myslel že keď nejdu semafory že ani mne moje očné nočné senzory sa nehýbu?
Si na omyle. A poriadne veľkom. A k pokladni? Najprv záchodom a potom východom, však?
Cez záchodové okná.
VASIL:
Niekto do mňa fakt vonku nabúral tak som sa k tej búračke ponáhľal.
MARTIN:
Naozaj? Takže k búračke ponáhľal, hej? Čo už tam také vyriešiš?
Či si si to tam chcel sám pozbierať alebo rýchlo autom zdúchnuť aj s našim tovarom?
VASIL:
Ale ja som v tom aute mal peňaženku a teraz mi zhorelo.
(pozerá na stôl) A vy tu máte pašované cigarety; chcete mať problém?
MARTIN:
Kto by si už len všímal kolky, prosím ťa.
Dal som ich do výkladu a už sa všetky tri krabice minuli.
JÚLIA:
A prečo by sme mali mať problém? Veď my sme tam tie krabice nedali.
MARTIN:
(zapaľuje si ďalšiu cigaretu) No my naozaj nie. Alebo možno áno.
VASIL:
A keby sme sa dohodli že na to celé zabudneme, lebo s vami sa nedá dohodnúť;
ja by som vám priniesol z airbagov za bedničku tých cigariet a zabudneme na celý tento incident?
MARTIN:
Ja neviem či som dobre počul.
VASIL:
No dobre; dám vám za veľkú bedňu. Ale rýchlo to spotrebujte lebo som tam ešte nenalepil kolky z ukrajinskej colnice.
MARTIN:
Dobre; nejako to vyriešime.
(vchádza Milan)
MARTIN:
Šéfko, idete práve včas. Tento Kvasil ukradol tie tri fľašky čo uchybovali z výkladu,
(pchá si cigarety z bedničky do vrecák) a ešte nám chcel aj ponúknuť tieto cigarety
ako protiudavačské.
MILAN:
Prosím? Aký Kvasil? Veď toto je predsa Aurel – môj bývalý spolužiak.
JÚLIA:
Vy myslíte toho Aurela, dvojča tuto Kvasila, ktorý na tej audine havaroval pred obchodom a popoludní s ním bude posledná rozlúčka?
MILAN:
(smutne) Je mi ľúto že ti zomrel tvoj brat. Úprimnú sústrasť. Nech mu je popol ľahký.
VASIL:
(smutne) To mi nebol brat. (zarazil sa) To mi bolo dvojča. Boli sme ako také dve vajcia.
MARTIN:
(pošepol Júlii) To s tým bratom si si vymyslela, však?
JÚLIA:
Aspoň nám tu nechajú tie cigarety. Veď ani on chudák neukradol tie fľašky. Jednu otvoríme
dnes večer.
MARTIN:
Ty si teda potvora. Ale ja nepijem. (zamyslel sa) No tak trochu si dám. Aj tú druhú.
MILAN:
Ale čo ak policajti nájdu všetky tie cigarety v tom aute? Vlastne to nerozoznajú popol od tých cigariet.
VASIL:
Je to tragédia. Vyhorelo to. Všetko zhorelo do tla.
MARTIN:
(pozerá z okna) Nemám ten pocit. Požiar bol uhasený a z auta policajti vynášajú vo vreciach cigarety.
Pašované cigarety a telo tam žiadne nie je!
VASIL:
No nič, musím ísť ja vybaviť nejaké veci okolo pohrebu.
MILAN:
Žiaden pohreb! Chcel si nás oklamať. Takto nám pedávať pašované cigarety?
MARTIN:
Prečo predávať? Veď on nám ich dal aby sme ho nenatreli šmolkom!
VASIL:
Nechám vám tu ešte jednu bedničku ak ma nebonznete.
MARTIN:
(veselo) Berieme! Bedničku.
MILAN:
Dobre, nebudeme to riešiť. Choď zadným východom. Akurát cez mesto vezú kotnú kravu tak sa tam pri nej niekde v tom návese schováš.
MARTIN:
(vtipne) Ináč včera som čítal vraj kravám trávi aj keď sú kotné. A viac. A v klietkach najviac.
Odporúčam ľahnúť si pod ňu.
MILAN:
Martin, ty už nerečni. Vlastne, choď urobiť živý vstup do telky nech sem tí fízli neprídu robiť raziu.
(TV)
MARTIN:
(urýchlene zahasil cigaretu a kašle od zadymenia)
Vážení občania, zákazníci a spotrebitelia, občianky, zákazníčky a spotrebiteľky!
Hovorí sa že pod lampou je najväčšia tma. To si možno pomysleli viacerí z vás keď pred našim obchodom zhliadli tabakový dymový kontraband dymiť. Ten však nefiguruje v našom veľkoobchode ani náhodou, keďže my, nefajčíme. Zároveň by sme však preventívne chceli poprosiť našich zákazníkov aby u nás v akcii zakúpené cigarety urýchlene spotrebovali v tichu a teple svojho domova,
keďže sa chystá ochladenie. Veľkoobchod sa týmto úplne dištancuje od akýchkoľvek obvinení zo šírenia pašovaných a neokoľkovaných cigariet.
