Svitá na obrovský prúser – ktosi vymenil všetky tovary v predajni za „fejkové“ podobizne a Iveta má novú známosť cez zoznamku. Martin potajme začal so svojou tajnou neresťou.
MILAN: (vystrašene) Áno, pane Smrečku. Hneď to pujdu vyřídiť.
MARTIN: Pán riaditeľ, a prečo vy hovoríte po poľsky?
MILAN: (nervózne) Ako po poľsky? Veď to bolo po nemecky!
(sadol si a chytil sa za hlavu) Martin, strašný prúser. Toto nie je snáď možné.
Volal mi Smreček, jeden z majiteľov spoločnosti, že sa mu donieslo, že v našom
obchode predávame fejky.
MARTIN: Ale to určite nie je možné, predsa. Veď máme dodacie listy, ďalekopisy,
skladové karty, sedmové karty. Všetko na porádku.
MILAN: No asi nie. Počúvaj, ak to do dvoch dní nevyriešime, tak nás zatvoria.
MARTIN: To ako nás? Dvoch?
MILAN: Nie nás. Ale obchod!
Servác s Irenou majú plné ruky telefónov.
SERVÁC: (telefonuje) Nazdar, Jožo. ešte hľadáš tú novú „Virpúlku“ do obchodu?
Vedel by som ti ponúknuť tak šesť kusov. Ako že takéto nechceš? Veď to ti šetrí životné prostredie aj ruky. Keby máš prať ručne tak ti tie mydlá rozožerú ruky až po lakte.
Typ? 10 852. To máš deväťtisíc rokov dopredu. Jednu ti viem dať za deväťstopäťdesiat eur.
Ako kus. A toto máš špičkový tovar. Nie ako tuna v obchode. A bez DPH.
(po chvíli) No nič. Tak čav.
IRENA: Ani tebe sa nepodarilo nič predať?
SERVÁC: Keby len to. Ešte aj tí Lakatošovci čo to v noci vymieňali v tom obchode ma naháňajú za peniazmi.
IRENA: Tak im daj každému kartón tých keksov čo tam ešte máš a máš to vybavené. Veď máme tu šesť rodín a každá z nich má osem detí. Budú ti vďačnejší keby im dáš keksy.
SERVÁC: To iste. Odkedy vyšiel ten antidiskriminačný zákon, tak ich už nemôžem živiť ani za polievku.
IRENA: (zazvonil jej telefón) Áno, máme ponorné mixéry. Desať kusov? Dobre. Dnes poobede.
SERVÁC: (nervózne) To čo si spravila? Veď my žiadne ponorné mixéry nemáme.
IRENA: Choď mi napustiť vaňu.
SERVÁC: Ty sa chceš teraz kúpať? Veď je roboty. Treba vybrať motory z práčok. Idem si urobiť štvorjadrový počítač.
IRENA: Nejdem sa kúpať. Vyskúšame čo tie robotické mixéry urobia keď ich ponoríme. Pretože mám pocit, že tento nákup bude ich posledný.
Martin vypĺňa úvodný dotazník
MARTIN: (šomre si) Vek 23, hmotnosť 47,5, výška 172,5, farba vlasov – má, miery – jedna ku trom.. No a záľuby?
IVETA: (vbehla s Filipom) Tak si predstav že nielenže zmizli všetky modely práčok A++, ale aj modely A+.
MARTIN: Ináč, aj ja mám A+.
IVETA: Ty máš doma práčku A+?
MARTIN: Čo? Akú práčku? Ja mám krvnú skupinu A+. Aj som chodil darovať krv. No teraz už nechodím lebo som sestričke všetky plyšáky v čakárni zafarbil od krvi.
IVETA: Veď to bolo tvoje najväčšie hobby. To si si fakt mohol nájsť niečo lepšie.
MARTIN: (snorí) A čo napríklad také lepšie? Akože napríklad?
IVETA: Ja osobne ešte stále hrávam bedminton. Súťažne.
MARTIN: (nenápadne píše, číta si a smeje sa) Hrávam bedminton a veľmi ma to vzrušuje. Hlavne ten košík v rakete.
IVETA: Naozaj som ho hrala súťažne. A vždy som vyhrala. Každú štvorhru.
MARTIN: (smeje sa) A čo si vyhrala? Piate miesto?