Ako bulvár opäť zničil ľudský život (Úvaha aplikovaná na osud Ivety Bartošovej)

2. mája 2014, Mário Špilberger, Nezaradené

„Každá sláva, poľná tráva, hodnotí a pochováva,“ tak by sa dal vystihnúť princíp životnosti československých celebrít v masmédiách.

 

Všetci sme sa, hlavne v posledných dňoch, o tomto pravidle presvedčili v praxi. Dokážu médiá ako celok prinútiť človeka tancovať na tenkom ľade? Dokážu ho donútiť siahnuť až ku krajnosti? Dôležité je pozrieť sa na to, ktoré masmédium má na ľudskom nešťastí najväčší podiel.

 

Je to tabloidné podávanie správ v tlači? Vieme, že noviny ako také už zďaleka nemajú  masový charakter ako internet. A preto má každý bulvár svoju internetovú stránku. Tá diskvalifikuje zdĺhavý proces printu, distribúcie a samotného predaja. Rýchlokvasené senzácie sa snažia teda podávať „priamo z pece,“ no ukracujú sa o príjem zo „stánkového“ predaja. Naozaj nevidím zmysel v tom, aby som sa denne skladal s ostatnými Slovákmi na nešťastie vyhasnutých hviezd keď to už predtým visí na internete v rovnakom znení. Tak to je slovenský bulvár v pravom slova zmysle. Teória: „keď nie je o čom písať, niečo si vymyslím“ už prerastá aj do nebulvárnych denníkov a dehonestuje samotné tradičné médiá a znižujú ich dôveryhodnosť. Významnou mierou to vplýva na bezpečnosť známych osobností. Tradičným masmédiám, ako sú televízia a rozhlas, by som prikladal menší podiel na krvi človeka, ktorý si sám vzal život – menší podiel oproti bulváru.

 

Všetky médiá do jedného ale riešia len to, ako sa daná udalosť dotkla mediálne známych blízkych a kolegov z brandže. Veľa som o problematike uvažoval, no uvažoval som inak ako bulvár či nebulvárne masmédiá. Netvrdím však, že smrť neraní blízkych zosnulej. Veď kto svojou smrťou pomôže svojim blízkym? Ide ale o veľa širší okruh ľudí. Nielen o fanúšikov ale aj o ľudí účastných pri tragédii. Prečo médiá neskúmali, či vo vlaku, pod ktorý speváčka svojvoľne skočila, neboli maloleté deti, ktoré sa v okamihu naplnenia jej života mohli nakláňať z okna? Mohli tušiť že nestopuje a videli, že nečaká na vlakovej stanici. Tí najzraniteľnejší ako napríklad „blicujúce“ deti, ktoré mohli ujsť skôr zo školy a práve vtedy, pozerajúc napravo, naľavo, idúc cez železničné priecestie, mohli byť svedkami nešťastia.

 

Myslím, že človek v okamihu podpísania ortieľu svojej smrti  myslí len na svoj pokoj. Nemyslí na ťažkú traumu, ktorú mohol udeliť tým najnevinnejším. Možno sa chcela so svetom rozlúčiť rovnako ako jej prvá, mediálne známa láska.

 

Dosiahnuť svoj posledný pozemský cieľ sa zaiste dá aj bez obetí a cesta k veľkej láske na druhý svet mohla priniesť menej utrpenia. A smrť nebola nevyhnutná. Stále predsa mala kvôli komu žiť.

 

Myslím si, že veľkú profesionálnu traumu priniesla táto tragická udalosť rušňovodičovi. Ten je na to síce psychicky pripravovaný, no chladným ho to určite nenechalo, hlavne, ak sa mu stalo niečo také prvýkrát.

 

Ivetu v začarovanom kruhu držal hlavne alkohol a jeho kombinácia s liekmi, sklamaná láska a bulvár. Medzi týmito vecami je obrovská spojitosť – médiá hľadajú aféry spôsobené rozchodmi a alkoholom. Ten nezaujímajú pocity bežných dotknutých ľudí, ktoré čitateľa určite nenechajú chladným a navyše, poukazoval by na udalosť z iného uhla pohľadu. Pre bulvár sú aj v takejto kritickej situácii najdôležitejší tí najkontroverznejší.

 

Všetky celebrity sa stávajú dojnými kravami až do poslednej chvíle života. Iný pohľad na vec, ktorý ste mohli čítať medzi týmito riadkami, mrazí asi tak ako list, ktorý zanechala speváčka svojmu synovi. Peniaze však nezalepia jeho zlomené srdce po odchode milovanej mamy. Tak ako médiá hromadne informujú, tak aj hromadne ubližujú.

 

Pachtenie za senzáciami si vypýtalo krutú daň. O koľko viac priestoru by mala speváčka na triedenie svojich osobných problémov, keby nemusela riešiť zavádzajúce titulky? Sú tu aj ďalšie otázky. Načo jej boli chlapi? Nestačil by jej život so svojim synom? Alkoholom a krátkodobými vzťahmi sa jej ani náhodou nepodarilo získať syna späť. Médiá jej podvedome rezervovali lístky na loď smrti. Nemohla sa zmieriť s tým, že pre ňu sú muži prekliati?

 

Jej odchod bolí a samovražda bola tým najegoistickejším spôsobom ako vyriešiť problémy. Aj v otázke peňazí, aj v manželstve sa dá vždy nájsť iné riešenie. Niektorí novinári dosiahli svoj cieľ, ako to odznelo v televízii. Celý proces bola jedna reťazová reakcia.

 

Verím, že smútiaci blízki rýchlo naberú dych kráčať ďalej a pre ostatné známe tváre bude táto tragédia veľkým výkričníkom. Prečo? Som si istý, že médiá si budú hľadať nové obete a aféry. Viem, zničia ďalšie životy. Iveta, hoci bola zmierená so svojim životom, nezmierila sa s teóriou, ktorú o nej viedli médiá: „Kto chce kam, pomôžme mu tam.“ Hľadali spôsob ako ju celkom zničiť. Pred nepriateľom človek nikdy nesmie ukázať svoju slabosť a čoraz mocnejší bulvár by to hneď využil.

 

Tabloid, po slovensky bulvár, sa stáva nepriateľom pre šoubiznis a aj národ. Svojou silou môže ovplyvniť a povedať naozaj veľa. Nikdy mu nesmieme podať prst, pretože nám vezme celú ruku. A šťastný život.