Človek sa už odpradávna pokúša vynájsť niečo, čo by zmenilo svet a zároveň by zlepšilo jeho finančnú situáciu. Ako sa hovorí, všetko má svoje pre a proti.
Všetkým je jasné, že výnimkou nie je ani technika. Od Edisonovej žiarovky cez Guttenbergovu kníhtlač až po Facebook sa ľudia snažia vymyslieť perpetum mobile na peniaze, hoci sa častokrát zabúda na spoločenské hodnoty. Hoci každý vynález robí život komfortnejším, dáva menej možností na vyhľadávanie osobnej pomoci.
Často sa ľudia zamýšľajú: Nebolo nám lepšie bez sociálnych sietí? Tento problém je častokrát riešený tým, že ľudia povedia: Dá sa tam vybaviť všetko. Okrem toho, že celodenné trávenie času na internete škodí zdraviu, človeku prestane chýbať osobný kontakt s ľuďmi. Prečo je pre ľudí problém zísť po schodoch a opýtať sa suseda na problém osobne? Je krutou realitou, že si ľudia píšu z izby do izby. Sú si tak blízko a predsa sa vyhýbajú rozhovoru z očí do očí.
Hlavný účel sociálnych sietí je udržať kontakt s ľuďmi, ktorí sú od nás vzdialení kilometre. Zbližuje nás síce so vzdialenými priateľmi, no vytvára bariéru v medziľudských vzťahoch v rodinách či príbuzenstvách, kam by človek kameňom dohodil.
Slová sú nahradené písmenkami, city nahrádza neúprimnosť a vyhýbavosť v odpovediach. Človek často vymieňa seba za užívateľské meno, botasky za klávesnicu a mnohokrát prehlbujúci sa verbálny balast zatieňuje alkoholom. Pritom ale vie, že po vytriezvení sa všetko vráti do starých koľají.
Zabúda ako vyzerá Slnko, no vie, ako vyzerá „Páči sa mi to.“
Technika naozaj nevytvorila žiadnu blízkosť.