kaligramy

Každý človek musí mať svoj vlastný cieľ. Niečo, kvôli čomu ráno vstane z postele.

Ten cieľ však nemôže byť to, aby som ten deň bezducho prežil a aby som sa večer s tým istým pocitom ocitol na tom istom mieste. K istému cieľu nás vedú hodnoty. Aké sú hodnoty jedinca? Rýchlo zbohatnúť? Chce si utužiť vzťahy s rodinou? Urobí niečo pre svoje zdravie? Existuje veľa dobrých volieb. Človek, ktorý žije bez cieľa, drží v ruke pokazený kompas a ten už nevie, kam ho navigovať. Takýto spôsob života viedli aj Traja kamaráti autora Remarqua. Po vojne do hodnôt ľudí ktosi hodil granát a tí ostatní mali za hlavný cieľ prežiť. Nevidieť cieľ je chyba hodnôt. Nemať na zreteli to, ako lepšie žiť, je cesta v bludnom kruhu. Človek kráča po ceste problémov. Podobne ako Traja kamaráti. My nie sme po vojne. Aj keď žijeme v dobe vojnových dôsledkov. Ľudia majú problém prežiť zo dňa na deň a mnohí žijú od výplatu k výplate, z ruky do úst. Okrem tohto cieľa, kde je vidina lepšieho zárobku vyvažovaná prílišnou opatrnosťou, človek musí vidieť inú možnosť. A to je stav spokojnosti. Ako po finančnej, tak aj po duševnej stránke. Ale peniaze nie sú hlavným prostriedkom k spokojnému životu. A vždy ich potrebujeme viac. Podľa Remarquovho príkladu, človek musí poznať ich hodnotu v živote. Môžeme si kúpiť taxík, no môže prísť tuberkulóza, ktorá nám vezme niečo oveľa hodnotnejšie – blízkeho človeka. Nemôžeme mať približné hodnoty. Viem, že život nie je stávková kancelária a hodnoty musí mať človek presne vytýčené.

Rebríček hodnôt sa u mnohých začína rodinou. Niektorí ju tam zaraďujú iba z princípu. Nepochybne je rodina základným kameňom pri stavaní spoločnosti. Človek tu má svoje prvé veľké sny a stavia si cestu k svojej cieľovej páske. Vidíme jej obrovský význam ale aj odvrátenú stranu ľudského konania – ak človek postaví na dome prvú tehlu na šikmú plochu, všetci vedia, že sa to dobre neskončí. Preto prichádza niekto iný, kto človeka poopraví.

Myslím, že každý z nás občas zažije búrku v rodine a tí slabší sa utiekajú k závislostiam. Túto diabolskú ruku nám podáva kolektív. To je vstupenka a cesta, ako hodnota zdravia u človeka klesá. Znižuje sa asi tak, ako ceny odevov v jarnom výpredaji. Na prvých priečkach ho strieda závislosť, ktorá mu, narozdiel od problémov, prináša aspoň krátkodobú radosť. Hodnoty o človeka dennodenne bojujú a myslím, že rozumný človek, poznajúci svoj cieľ, ich hlas počuje.

Priateľstvo je soľou dneška. Poznať niekoho, kto nám v čase problémov neprisype soľ na rany, nám pomôže. Od fľaše sa totiž človek ťažko dopočuje povzbudivých slov. Priateliť sa so svojou prácou je viac, ako ju vidieť ako bankomat na peniaze. Človek v nej musí vidieť hlbšiu hodnotu a hľadať na nej niečo pozitívne. Nič ste nenašli? Asi je najvyšší čas hľadať niečo lepšie, aby pre nás peniaze nemali väčší význam ako naozaj majú.

Mnohí ľudia túto pyramídu vidia otočenú úplne naopak. Pyramída hodnôt je ako plastový pohárik. Keď ho správne neotočíte, nič z neho nemáte. V tej chvíli správny pohyb musíte urobiť vy. Myslím si, že ľudia sú leniví k tomu, aby žili spokojnejšie a snažia sa do pohárika urobiť dierku a žijú z kvapiek. Väčší otvor robia ľudia, ktorí zabúdajú na záložný plán.

Skontrolujme, či je naša pyramída hodnôt otočená správne.