Bez peňazí je ťažko, s peniazmi ešte ťažšie. Toto pravidlo sa častejšie uplatňovalo na ženy, no viem, že peniaze sú ženami priťahované a tak sú si veľmi blízke.
Keby sa medzi ľuďmi robil prieskum, ktorú bankovku držia v ruke najradšej, povedali by, že päťstovku. Všimli ste si túto vetnú skladbu? „Držia najradšej.“ To znamená, že ju držali viackrát v živote. Ľudia sú častokrát radi, že môžu počuť štrngot dvojeuroviek či šušťanie päťeuroviek. Na Slovensku je naozaj minimum ľudí, ktorí denne pozerajú na nerozmenenú ružovofialovú radosť. Viac je ľudí, ktorí sa cítia skutočne šťastní. Majú menej peňazí a pri srdci ich nehreje peňaženka, ale spokojnosť. V spokojnosti vidia veľkú hodnotu a uskromnia sa aj s drobným nákupom. Protipól, teda ľudia, ktorí často držia najvyššiu bankovkovú hodnotu v ruke, sa často pohybujú v tienistých sférach a v podsvetí; majú peniaze, no bezpečie im priamo úmerne klesá.
Ľudia, ktorí sú pri koryte sa obklopujú všetkým možným čo vidia naokolo a časom okrem prachu o ne začnú zakopávať aj oni sami. U takýchto ľudí hodnota aj samotných spotrebičov klesá, oproti nim si ostatné domácnosti takýto luxus veru dovoliť nemôžu. Chudobnejší vidia väčšiu hodnotu v bežných veciach a na lacnotu hľadia z iného uhla pohľadu.
Je všeobecne známe, že peniaze hýbu svetom. Hrajú sa s charakterom človeka, nielen s jeho hodnotou, ale i s hodnotou vecí. Brať niečo ako lacné je relatívny pojem. Pre chudobného sú lacné rohlíky, pre bohatého suši. Nekompromisne povedané, všetko, čo sa považuje za peňažnú protihodnotu, je lacné. Na druhej strane si človek viac váži podarúnky. Niečo, čo preplácame citmi. Netvrdím, že máme prestať chodiť do obchodu a začneme podarúnky zháňať od susedov. Ani kradnúť by sme nemali. Peniaze nenahradíme, ako aj city. Keď budú k sebe ľudia štedrejší, bohatší budú pomáhať tým chudobnejším, všetko hodné predaja bude mať nižšiu hodnotu. V medziľudských vzťahoch sa nemôžeme pozerať na štát, ale na jeho obyvateľov. Nemôžeme sa pozerať iba na naše peňaženky, ale aj na peňaženky ostatných. Nie za účelom ich ukradnutia. Kvôli tomu, aby sme vedeli, komu máme pomôcť.
Zdravie a šťastie nevymeníme za peniaze. Môžeme mať transplantovanú obličku, ktorá samozrejme nie je lacná, no zdravie na celý život sa kúpiť nedá. Rodina môže byť naozaj šťastná aj bez najmodernejšieho televízora a aj bez gauča z krokodílej kože. Relativita lacnoty určitého predmetu je potvrdená. Nie je to o cenovke, naopak, je to o vzťahu človeka k predmetu a k prijímateľovi.
Život nám nameria hodnotu peňazí a raz to určite príde. Na druhej miske váh bude zdravie a peniaze budú preťažené. Vtedy človek skutočne pochopí, že drahé veci sú tie, ktoré si za peniaze nemôžu kúpiť ani chudobní a ani bohatí. Môžeme si kúpiť dom, no harmóniu v ňom nám peniaze nezaručia. Môžem si kúpiť pozemok, no dlhovekosť na ňom zaiste nie. Preto nemožno porovnávať hodnotu určitej veci na cenovke so skutočnou hodnotou pre človeka. Lacnosť môžeme vidieť iba zubom času a všednosťou. Jej hodinky tikajú.
Nemáme aj my viac lacného ako skutočne hodnotného? Hľadajme hlbší význam vecí okolo seba a neobklopujme sa predraženými či zlacnenými haraburdami. Hodnoty čakajú na našu apeláciu.