„A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa, ty verná rodná hruda kamenistá.“ Takto vzdáva hold prírode velikán slovenskej literárnej moderny – Krasko.
Na nás všetkých vyčkáva rodná hruda. Čaká, kým sa odtrhneme od vecí, ktoré lámu kríž nad našim zdravím a ona nám bude môcť otvoriť svoju bioapotéku. Slovensko je plné lesov. Tie nemajú pre nás iba historickú hodnotu, nemajú nám iba odhaľovať tajomstvá partizánov. Pretože celá príroda je tu pre nás. Nesmieme zabúdať, že je tu aj pre ostatných. Ešte predtým, ako sa rozhodneme založiť oheň v hore, či tam po sebe necháme kopu obalov z keksov, je potrebné uvedomiť si, že aj naše deti či vnúčence budú chcieť privoňať k smrečine.
Denne nás obklopujú veci, ktoré prichádzajú s úmyslom vraždy. Ľudia sú čoraz viac depresívnejší a nevedia pochopiť, že krátka prechádzka v lese im uľaví na duši. Lesy sú božským lekárom, ktorý nám nepredpisuje tabletky na utíšenie bolesti. Viem, že jediným vdýchnutím nám naše lesy hádžu záchranné koleso. Keď ich ľudia budú menej znečisťovať a neuberať im na majetku, pľúca lesov budú mať silu to koleso ešte viac nafúknuť. Ako nám lesy môžu dať lepšie dýchanie, keď častokrát kvôli skládkam odpadu nedokážu dýchať ani ony samy? Je chvályhodné, že máme organizácie, ktoré lesom pomáhajú a sú im respirátorom. Stále to však nie je postačujúce.
Les je ďaleko? Ako dávno ste už neboli v lese? Prechádzka v dobrom počasí prečisťuje cievy. Človek nielen ľahšie vykračuje do nového dňa, ale príroda mu pribalí do batôžka aj pozitívne myslenie. Človek zabudne na nevydarené kontrakty, na svokru, ktorá opäť prišla sliediť. Voľný priestor v hlave využíva snenie. Aj les môže byť miesto, kde človek dostane životnú inšpiráciu. Prečo chodia maliari do prírody? Nie kvôli tomu, aby si do mlák namáčali štetce.
Zeleň, ktorá okolo nás tancuje, dáva silu dýchať. Vracia nám zdravie – znižuje tlak a zväčšuje chuť do života. Báť sa toho, že ma tam zabije medveď je naozaj východiskom z núdzových výhovoriek. Všetci vieme, že medvede už chodia po obživu aj do našich kontajnerov. Ľudia pred rokmi nehľadeli na prírodu s výčitkami, niektorí na ňu teraz nehľadia vôbec. Nemyslím si, že láska k prírode sa dá vyjadriť aj inak ako plnou taškou byliniek či plným košíkom hríbov. Dokonca na vyjadrenie lásky nepotrebujeme ani objímať stromy. Stačí zaklopať na dvere prírody.
Les môžeme vnímať všetkými zmyslami a to nielen zrakom a čuchom. Telo detoxikuje a udržiava ho v kondícii. Vybrať si jedného kliešťa je jednoduchšie, ako si vybrať najprijateľnejší typ rakoviny. Prevencia je ďalšou súčasťou tejto naturálnej lekárničky. Človek nemusí čakať v žiadnej čakárni a liečba sa začína prvou sekundou príjmu čerstvého vzduchu.
Všetky kúpele sú v srdci prírody a tak sa spája medicína so samoliečbou v prírode. Netvrdím, že je dobré prestať platiť poistné a chodiť k lekárovi. No nie je na škodu odľahčiť svojho lekára, peňaženku a hlavne, zdravie o ďalšie pilulky malou, dennou prechádzkou. Milosrdná liečba prírodou nie je úplne zadarmo. Príroda chce, aby sme ju zanechali v pôvodnej verzii pre tých, ktorí prídu po nás. Nechce, aby na jej deťoch, stromoch, viseli igelitky za pár centov. A to je najmenej, čo pre ňu môžeme urobiť.
Príroda je tu pre nás. Buďme tu aj my pre ňu. O recyklovaní a ekologických zásadách nehovoriac. O prírode sa nerokuje za zeleným stolom a nemôžeme zasahovať od písacieho stroja. Terén na nás čaká a naše zdravie na zdravý rozum.
Hneď, ako prestane pršať, vezmime zdravie do svojich rúk. Keď sa nám nechce ísť voliť iných, zvoľme si zdravý život prírody a v prírode pre seba.