kaligramy

„Spoločenské komunikačné prostriedky sa môžu veľmi pričiniť o jednotu medzi ľuďmi.“ Takýto názor medzi dvoma úvodzovkami zdieľal pápež Ján Pavol II. Vidím to tak, že zjednotenie je jednou stranou mince. Tým, že sa niečo zjednotí, odtrhne sa od iných ideí. A tak médiá menia svet svojim ešte väčším vplyvom. A ako vplývajú na človeka?

Zažívame to často. Prechádzame okolo ľubovoľnej predajne a z jej výkladu sa na nás usmieva lákavá a výrazná titulka. Na konci leta a zimy očami vnímame prelepené bilboardy politických nominantov na teasingovú kampaň televízií. Na internete väčšinu času trávime zatváraním reklám vo vyskakujúcich oknách. Navonok sa človek tvári, že o senzáciu nemá záujem, no iba histórie internetových prehliadačov môžu hodiny rozprávať o podnetoch masmédií, ktoré musia nosiť na svojich pleciach. Charakter človeka ovplyvňujú aj názory. Či už niekoho môžeme alebo nemusíme, vplyv na náš úsudok či zatratenie majú tie zdanlivo bezvýznamné mediálne vzruchy. Človek nemusí celé dni sledovať televízor či čítať tabloid, novinárskou kačicou sa môže nakaziť od niekoho z rodiny, z ulice či roboty.

Nemusíme hovoriť iba o bilboardoch, dokonca aj nevinné dieťa je pri prezeraní stránok s referátmi ulovené do chápadiel mediálnej chobotnice. Keby sa z televízie chceme dozvedieť iba pravdu, kde by bola tá atraktivita? Z kuloárov ľudských životov vychádza tak málo pikantností, že každú tretiu stranu polygrafického papiera zapĺňajú logá hypermarketov a usmievajú sa z nich na nás bagety za pár šupov. Ako sa spieva v jednej českej piesni – každá trampota má svou mez, tak to funguje aj na túto vec. Denníky sa častokrát chytajú do vlastných pascí a človek sa nestíha čudovať, prečo sa z každého milovníka senzácií stáva frustrovaný hejter.

Tak, ako má každá sláva vo svojom tieni poľnú trávu, tak aj tieň médií vrhá svoj tieň na zdanlivo posvätné miesta. Nemám na mysli škandály cirkví, mierim skôr na spravodajstvo. Netvrdím, že po tabloidoch nik neštekne, viac ľudí sleduje televízne správy. Na jednej strane ľudí informujú, na strane druhej zavádzajú aj samých seba. Ak môže web pikošiek odvysielať znásilnenie v priamom prenose, prečo by nemohla spíkerka s úsmevom uviesť vraždu? Podľa môjho názoru je to všetko o západnom vetre. Nemám na mysli predpoveď počasia, hovorím skôr o amerických médiách, ktoré sú školou našich európskych. Berú prácu chirurgom a dostávajú sa pod kožu človeka bez akéhokoľvek zákroku.

Médiá skrátka zmenili svet. Aby som nebol veľmi kritický, informovať je krásne, ibaže čarom bulváru opadá čaro spravodajstva. Všetko má svoj negatívny obraz; problémom je to, že sa z chýb bulvár nechce poučiť. Peniaze sa točia závratnou rýchlosťou a zaplatiť päťcifernú pokutu začínajú brať ako prestíž. Iste si spomínate, ako jeden slovenský denník na päťdesiatich stranách povinne vykonával vlastné dementi. Je to veľmi bizarný kolobeh. Najprv niečo napíšu, slovenský ľud si to prečíta a potom sa idú ospravedlňovať. Skrátka a dobre, človek má z toho zmiešané pocity. Mám pocit, že čoskoro aj časopisy s receptami nasiaknu vlahu hoaxu.

Či už interpretujem výrok pápeža alebo hovorím sám za seba, každý človek má iné vlastnosti. Kým napríklad cirkevní hodnostári veria v nápravu, ja nad tým uvažujem z inej strany. Ale pýtam sa jedno. Prestať čítať? Mám pocit, že takto s bulvárom zalomilo viacero ľudí. Či už zrušili odoberanie z ekonomickej stránky alebo z letargie, v podstate prišli na to, že iba ušetrili. Veď len keď si stiahnete aplikáciu do mobilu, sťahujete si s ňou aj virál, teda nepriamu, či len naoko nepriamu reklamu, nehovorím iba o reklame na iný produkt.

Je to teda iba na nás – čo urobíme? Človek, ktorý žije na tejto planéte sa tomu nevyhne. Ak hovoríme o povahe čitateľa, jeho charakter je bezpochyby a bez akejkoľvek diskusie ovplyvňovaný. Musel by žiť zamurovaný bez akýchkoľvek komunikačných prostriedkov aby sa nestal nedobrovoľných hazardérom s vlastným charakterom. Možno si poviete – bulvár nik nemá rád. Možno je dobrým sprievodcom pri pití kávy či spoločníkom pri čakaní na autobus, no v konečnom dôsledku je to pravda. Klebetenie je už odpradávna iba zábavkou a neraz kvôli nemu dostal cez ústa nejeden ohovárač. Skutočnou škodou nie je monokel ale ovplyvnená mienka ľudí. Slovo atraktívnosť teda dostalo hanlivý a nežiadúci rozmer. Netvrdím že každá reklama je hlúposť, no žiaľ, ľudia sa cítia podvedení, že sa pod takou lákavou titulkou vlastne nenachádza nič podstatné.

Vývoj médií má množstvo pozitív, ktoré je potrebné vedieť oceniť. Je krásne vidieť niečo pozitívne, no je dobré prihliadnuť aj na negatíva. Nepripúšťať si ich k srdcu, pretože tam je každý skutočný charakter zraniteľný. Preto je dobré každej okrídlenej komercii ukázať správny smer. Či už krížik v pravom hornom rohu alebo smetiak. Je lepšie kúpiť si niečo seriózne užitočné. Veď všetky tie výmysly nájdeme aj na internete.