Uvažujete nad netradičným spestrením vášho bývania? Ak áno, je dobré poznať moderný štýl inšpirovaný šestnástym storočím. Reč je o štýle sgrafito, ktorý sa ako umelecká technika dostáva od šľachtických sidiel do obývačiek.
Z nezáživných oranžových farieb začalo vyškrabávanie do viacvrstvovej hladenej omietky rozšírovať svoje portfólio farieb. Sgrafito nie je povrchová úprava omietky či inej ochrannej vrstvy – motív vzniká netradičným spôsobom a to je odhaľovanie spodnej vrstvy steny.
Ako vzniká sgrafito? Spodnú časť pôvodnej konzistencie tvorí omietka. Na stenu sa po zaschnutí nanáša biela farba, na ktorú sa preškrabávajú motívy.
V dynamickom období rozvoja umenia, hovorím o renesancii, vznikol štýl dekoratívneho prvku, prioritne ako výzdoba fasád budov, v podobe vyškrabávania ornamentov. Šestnáste storočie je dodnes veľmi sporným obdobím, pretože ani zakladateľ sgrafita nie je oficiálne jeden. Pôvodne sa autorstvo velikánskeho štýlu prisudzovalo Oudenovi Fellinimu, no posledné desaťročia sa pracuje aj s informáciou, že to mohol byť maliar z Florencie.
Z Talianska sa štýl začal formovať aj do Nemecka vo forme ľudovej úpravy fasád a tu vzniká ďalší sporný moment – niektoré historické zdroje hovoria, že v Nemecku sa sgrafito začalo používať už v trinástom storočí, čo chronologicky nesedí. Sú ale veci, ktoré už asi ťažko zistíme.
Bohaté banské slovenské mestá v tom majú jasno. V štýle pôvodného sgrafita sa upravovali verejné budovy a neobyčajnému štýlu podľahli aj šľachtici zo Spiša.
Ako plynuli storočia, sgrafito sa z nepohodlného exteriéru premiestnilo do interiérov a na práce „dizajnérov“ na vonkajších stranách stavieb môžeme už iba spomínať. Nie je to kvôli pohodlnosti dizajnérov ani kvôli stúpajúcej tendencii stavania mrakodrapov. Všetko je to opäť o peniazoch. V interiéri je táto práca menej nákladná. Mnohokrát sú pôvodné materiály ako kameň a drevo nahrádzané plastom, čo by s vonkajším prostredím nehralo prím. Renesančné farby ako sú čierna, sivá, hnedá či červená sú v modernom dizajne interiérov „out.“ Dávno sú aj časy, kedy sa na umeleckú tvorbu používal popol, opracovaný kameň či pomleté tehly, ktoré zakrýval vápenný náter.
Do povedomia sa dostáva aj kontrasgrafito, čo nie je nič iné ako opačný efekt. To znamená že spodná vrstva je svetlá a vrchná tmavá. Sgrafito 21. storočia reprezentuje aj jednofarebná omietka, ktorá sa prispôsobuje vrhaniu svetla.
Sedem storočí v umení znamená zmenu z jednoduchých geometrických útvarov cez kobercové vzory až po mytologické fragmenty. Vrcholom vývoja dizajnového umenia je práca s oskenovaním vzoru prostredníctvom počítača a práca umelca s výpočtovou technikou, výsledkom ktorej je premietnutie obrazu na stenu. Obrazce sa nerobia „z brucha,“ potrební sú lektori na dizajn.
Ak ste fanúšikom pôvodného umenia a novodobá technika vám nevonia, pôvodné sgrafito nájdete na českých zámkoch, kostoloch. Z čias Da Vinciho sú to stavby v Sasku, Maďarsku, Poľsku či na Ukrajine. Predchodca sgrafita ukázal silu umenia už v staroveku. Ruku k umeniu priložili aj Švajčiari (Guarda), či Pražania slávnou stavbou Vinohrady.
„Úprava omietky,“ ako ľudia nazývajú sgrafito sa dostáva do interiérov. Kúsok umenia nikdy nie je na škodu a šikovných dizajnérov na Slovensku nie je málo. Vybrať si môžete vlastný štýl či zvečniť pamiatku v trojrozmernej dizajnovej podobe.