kaligramy

Martin sa odúča od fajčenia a Servác chystá pivobranie. Martinovi proces odúčania kazia tlaky rodiny a oddelenie stavia vlastný balkón – Servác vycíti príležitosť.

(Na oddelenie zavítalo pokojné ráno)

MILAN: (usmieva sa) Milé oddeleníčko, keďže sme tu všetci, tak si myslím, že by sme mohli začať.

MARTIN: (začudovane) Nemohli, šéfko, nemohli. A nie sme všetci. Veď tu nie je Servác a ani Mrena.

MILAN: Aká Mrena? (odkašľal si) No Mrena, téda Irena sem chodí len kontrolovať a Servác má teraz nejakú neodkladnú sudovú robotu vo svojom Super menu.

IVETA: (čuduje sa) Sudovú? Nie súrnu?

MILAN: (prísne) Nie, sudovú.

MARTIN: (prísne) Ty načo si otváraš ten tvoj zelovoc keď hovorí šéf? (nervózne) Však z teba cítiť cibuľu a cesnak! Radšej drž ústa za jazykom.

MILAN: Ja som nadšený, pretože sme tu naozaj všetci, dokonca ani Filip nezaspal. (Filip má hlavu položenú na stole) No a tú zasmradenú skriňu som dal vyhodiť. Bol tam smrad akoby sa tam párili tchory s ucholáčmi.

MARTIN: (prekvapene) No ale to ste dobre urobili. A teraz sa podržte! Pretože ja sa odúčam fajčiť.

IVETA: Martin a čo ti to trčí z vrecka?

MARTIN: Čo mi trčí? (zaskočene sa pozrel do vrecka a zatlačil cigarety dnu)

Ale veď to sú nehygienické vreckovky. Použité.

IVETA: Ja osobne som sa začala lepšie stravovať. Na raňajky mám reďkovku s cesnakovým nátierkovým maslom. (po chvíli) A klobáskou.

MILAN: To ma naozaj veľmi teší. Aj to že Filip dnes prvýkrát nemeškal.

IVETA: Filip, máš tu nejaký odkaz na nástenke… (číta) Večer ti dám zadek na obličej.

MARTIN: (smeje sa) Ako mu môže dať tvár na obličky? Tá recepčná je čo? Hadica?

FILIP: (vystrašene) Martin a ty koľko nefajčíš?

MARTIN: Nó, teraz pred službou som si len zapálil. No a čo? Irena žerie ráno klobásy a hovorí o zdravom stravovaní. Lenže mňa osobne zaujíma, čo na sebe zmenil náš pán riaditeľ. MILAN: (hrdo) Odsťahoval som sa od Irenky. (po chvíli) Áno, kúpili sme si poschodovú posteľ a teraz spávam nad ňou.

MARTIN: Áno, to je naozaj veľký pokrok. No áno. Predtým ste boli na nej, teraz nad ňou. MILAN: Stále chrápe, tak som si kúpil taký stimulátor komára či čo to je.

MARTIN: Áno, simulátor komára. Zaujímavá vecička. Aj mama to používala keď sme boli sami doma. Neviem asi načo jej to bolo.

MILAN: No a teraz sa mi skvele driemka a nikto mi neskladá chrápavé sonety do ucha. MARTIN: Takže Irenka vlastne teraz ani nespáva s. Čí? A Servác nepríde?

MILAN: To ako čo má znamenať? Čo by oni dvaja mali mať spolu? (vchádza Servác)

SERVÁC: Ahojte, biznismeni. Ako vám stúpa krivka? Čo? Počúvajte, mám pre vás skvelé menu. Čo super menu. Dnes hlavné menu – kura na pive z bravčového predného a hovädzieho zadného a večer, večer mám pre vás niečo špeciálne. Pivobranie. Exkluzívne pivko, dvadsaťštyri vol, Pivo auf dem Októberfest, dvanástku, veľmi kvalitne prekvasené a pre krásnu Ivetku mám pripravenú aj desinku.

MARTIN: (usmial sa) A máš aj literapollitráky? Akože na štyridsaťšestku?

MILAN: Martin? Zase by si len pil? Niekto musí aj pracovať. No tak!

SERVÁC: No a čo keby sme to urobili tak že vy by ste ku mne akože večer došli na koštovku a Irenu na oddelení necháte slúžiť?

MILAN: Áno, aby sa tu títo mohli ožrať! Budeme sa kontrolovať! A všetci. (zavolal si Serváca nabok) Dnes sa dotelím ako sviňa. Lebo tá Irena mi už žerie aj karcinogény. (nahlas) Takže Servác, posaď sa. Máme tu zaujímavú novinku priamo z Nemecka.

MARTIN: Najlepšia novinka je to, že príde pivo z Októberfestu. Moje dnešné národky bez tabaku a s literapollitrákom tekutého chlebíka, to je to naj. (O pol hodinu)

MARTIN: (usmieva sa) Ďakujem, mami. No a takáto vec. Minulý rok na narodeniny som dostal skriptá od nejakého osemstoročného dekana na pedagogickej, čo neviem načo mi bude… Tento rok budeš tuším nápaditejšia? (po chvíli) Prihláška na vysokú školu? Pedagogickú? (deprimovane) Mami, ale ja tam nechcem. Ja ta nechcem. Ja tam nepôjdem. (smutne) Aha, už je zaplatená? (položil a zašomral) Zavolám ti neskôr. (vchádza Iveta)

IVETA: Martin a ty si čo taký deprimovaný? (smeje sa) Čo zdražel tabak?

MARTIN: (smutne) Ty si choď radšej vyvenčiť toho jazvečíka s tými ovisnutými (po chvíli) ušami čo si chováš medzi nohami, ty chrapňa.

IVETA: Niekto nám tu dostal absťák. Už mu klesol nikotín.

MARTIN: (buchol po stole) Mne že klesol nikotín? (pokojne) A čo aj keď? (smutne) Vieš si predstaviť mňa ako učiteľa?

IVETA: Neviem. A veď to sa ani nedá. Veď v dnešnej dobe si už aj z tých najkrajších učiteľov robia žarty. Čo by už bolo potom s tebou?

MARTIN: (zamyslel sa) Aha, no ale to by som na nich musel dávať dozor na pozore, musel by som kontrolovať chlapcov či nefajčia na záchodoch alebo nezbierajú hríby na školskom dvore, musel by som odolávať radom nádherných postvývojových nevychovaných báb, musel by som riešiť tehotenstvo na prvom stupni, v kabinete ukazovať dejiny v kocke päťdesiatničkám učiteľkám kolegyniam. A ešte aj ukazovať zadok v rifliach nadržaným tepľošom v predných laviciach.

 IVETA: Ja by som si to chcela možno skúsiť. Akože zapôsobiť mojim nadčasovým intelektom, šarmom a prirodzeným profesorským kukučom z dekoltu.

MARTIN: Hej? Nekúpiš prihlášku na vysokú školu? Za sto eur.

IVETA: Mama je učiteľka a na narodeniny si dostal prihlášku na výšku. Však? Poznám. Lebo aj mne môj otec. On je biológ zo Savky a zaplatil mi prvý ročník, no potom to vzdal. Lebo som domov doniesla mykózu.

MARTIN: Napríklad ja by som si to zahral. Ja som to ako chlapec hrával.

IVETA: Ty si v detstve distribuoval pohlavné choroby? (uvažuje) Jáj, ty myslíš mikádo… (pracovná porada)

MILAN: Vážení kolegovia, mám pre vás skvelú informáciu.

IVETA: Určite nám budú preplácať kozmetické balíčky.

MARTIN: (ironicky) No, najmä mne! Podľa mňa dostaneme nový noťas aby sme mohli pozerať videá o styku s verejnosťou. Španielske baby.

FILIP: Budete nám preplácať MHD?

MARTIN: Prepáčte, ale príplatky za štátne sviatky ako je ten MHD sú už dávno zapojené. Ako internet.

MILAN: (citlivo) Naše oddelenie dostane jeden nádherný, zamaltovaný, nalakovaný, priestranný, slnečný, kolagénový balkón.

MARTIN: My budeme mať balkón? A načo nám bude ten balkón? Čo tam budeme fajčiť? (usmiato) Šéfe, ale to ste nemuseli kvôli mne. Veď ja už nefajčím.

IVETA: Určite to bude kvôli tomu aby sme si mohli ísť vydýchnuť od pracovného nasadenia. MILAN: Myslím že teraz by ste sa mali ísť vydýchať niekde na vzduch. Totiž na ten balkón sa zložíme.

MARTIN: Ja sa zložím na balkón? (zamyslel sa) Šéfe, ale ja tu nemám všetký osobné veci. Čo si tam zložím? Moje najsledovanejšie televízne prenosy? Celý archív? Štyri krát päť minút? MILAN: Takto; každý dáte po dvesto eur a pomôžete trochu s tou výstavbou. Prídu robotníci a budete im pomáhať – fúrikovať, ukladať, maltovať a obsluhovať.

MARTIN: (nervózne) Ja nejdem! No nejdem; pretože ja tu aj tak dlho nebudem. A vlastne. Ja ani dvesto eur nemám. Veď napríklad tu mám len tri stovky. A v bankomate jednu stovku. To mi nevyjde.

MILAN: Samozrejme, keďže ste sa všetci jednohlasne zhodli a súhlasili, dám vám splátkový kalendár. (Servác nalieva)

SERVÁC: Nech sa páči, ôsmy bod nášho dnešného pivného režimu, vysokokvasené nízkotučné pivečko, rok výroby 2013, sériové číslo…

MARTIN: (prichádza v monterkách) Sériové číslo en á el á el ej. Nalej! Pretože robotníci sa musia posilniť. (nadšene) Už máme základ. Filip sa síce strepal zo zábradlia pretože som si myslel že tá malta stvrdla. Ale sklamala ma. Nestvrdla. Tak som zobral jeho pivné lístky a vezmem smenu za neho.

SERVÁC: Takže, Martin. Toto je originál pivko z Munchenu.

IVETA: Nehovoril si že je z Mníchova?

MARTIN: Keď hovorí že z Munchenu tak asi nie z Mníchova. Nie? (pozerá na pohár) A prečo je potom naspodu pohára napísané „Made in China?“

SERVÁC: Takže na zdravie. Idem ja zatiaľ priniesť ešte to mäsko na pive. Milanko, hovoríš, že teraz má službu Irenka?

MILAN: Cítim jej ponožky. Áno, určite je na oddelení. (pozrel na Martina) Martin, to by bolo aby sme si my dvaja spolu nezapálili cigaretku.

MARTIN: Šéfe, ale ja som teraz v kríze. (vytiahol bedničku do poly plnú cigariet) Áno, v kríze. (škaredo sa pozrel na Serváca) A prečo sa to kura volá na pive keď to je klasické kura? (zamyslel sa) Aha, asi preto lebo máme k tomu pivo grátis. Za ten nadmerný odpočet daní. Ešte budeme týždeň jesť zadarmo! (šťava z mäsa strieka na všetky strany) Ale je výborné to mäsko. Ale trochu suché.

SERVÁC: (telefonuje) Irenka, už stvrdol? (smeje sa) Nie, teraz hovorím o tom cemente na balkóne. Určite tam vystalo ešte niekoľko vriec. Skús tie vrecia posunúť aby z toho balkóna vypadli; hneď pod ním mám totiž nachystanú dodávku. Viem že je to dvadsať vriec. Ale vieš koľko je to eur? Dobre. Hoď tam aj ten fúrik; aspoň sa z toho spraví chmára a toho stavbyvedúceho Martina tu aspoň zruším. Šéf je zachvíľu kaput.

MILAN: (za stolom) Martin, a tebe sa ako páči na tom tvojom reklamnom oddelení. Čo? MARTIN: Teraz mám strašné rušno, lebo robíme kampaň na tie nové plienky čo sa dajú oprať, tak sme si otvorili detský roh. No a cez obednú prestávku masírujem slobodné mamičky.

MILAN: Na zdravie. A potom mi nejakú slobodnú mamičku pošli.

MARTIN: (štrngol si) No ale aj Irena je slobodná mamička.

MILAN: Áno, štyrikrát rozvedená.

MARTIN: (pripíja) Na nezaplatené voľno!

MILAN: Martin, ale ty asi veľmi nechceš ísť na tú výšku. Však?

MARTIN: Vôbec. Ja neviem čo to vôbec vymýšľajú? Veď už som dosť vysoký. A inteligencia mi nechýba. Práve preto tam nejdem!

SERVÁC: (nalieva) Nachystajte si svoje poháre. Prichádza veľké finále. Toto je francúzske pivečko z talianskej oblasti Gemer a Vyhne. To bude pena jak z tobogána. Ochutnajte! MILAN: To je strašne horké. To je zázvorové?

MARTIN: (padol na stôl) Nie. To je ginger pivo.

MILAN: Ja som tu na pivobraní a ani som nebol skontrolovať môj balkónik.

SERVÁC: Nič sa neboj. Všetko je v poriadku. Ešte tu mám pre teba jedno skvelé pivečko. To je normálne plzeň. Musíš si dať. Veď pozri ako je vonku šero. Zrejme nejaká fujavica alebo čo. (večer sedí Martin len so Servácom v krčme)

SERVÁC: Martin, vstávaj! Nemal si už byť náhodou niekde úplne inde?

MARTIN: (s odtlačkom z pohára na hlave a podpivníkom v ústach) Čo? (podpivník mu vypadol z úst) Veď ja som mal byť v práci.

SERVÁC: Nie v práci. Mal si byť vraj na nejakých príjmačkách.

MARTIN: Jasné, aby som dával zápisy niekomu za to že sa neprezúva lebo mu smrdia nohy, chudákovi, hanbí sa, alebo aby tie chúdence deti robili kliky za to že hádžu tašky spolužiakom z okna, čo je najhoršie, aby som sa zastával svojich kolegov a ešte k tomu aj riaditeľa? A aby som musel tráviť prestávky so zástupkyňou pod premietačkou? A učiť deti nepoučiteľné veci? Čo ani ja doteraz nepotrebujem? (smutne) A učiť ich koľko je dva krát dva? (zamyslel sa) To vie každý, že päť. Alebo štyri. Štyri celá päť. A aj tak, už je hotový balkón. Stvrdol. SERVÁC: Čo bude teda s tým pohovorom? (Martinovi zvoní mobil)

MARTIN: Prihraj jeden polčas z tej fľaše. (vypil a zodvihol mame telefón) Áno, mami. Samozrejme že som bol na skúške. Pamätám si iba od toho ako som prišiel dnu a už ma čakali s otvorenou náručou, že vitajte! No a potom si už nič nepamätám! (po chvíli) Mám ti naozaj povedať čo mám proti tomu aby som išiel tam? Tak ja to teda poviem jednohlasne. (potichu Servácovi) Nalej! Mňa to proste nebaví a na účet ti pošlem päťdesiat eur za tie vysolené posolené prihlášky. Ahoj.

SERVÁC: No myslím že chlapci na teba v práci čakajú.

MARTIN: Ako chlapci? A Iveta nie?

SERVÁC: Pred chvíľou sa hrala na tú princeznú Medeleine a na Merkelovú. Tá tiež chodila v jej veku úplne nahá.

MARTIN: (rázne položil pivový pohár) Ona je úplne naostro?

SERVÁC: Lenže ona teraz išla na popravu; teda asi do práce. Našťastie na ňu padlo tých päť kilo cementu čo som mal na sprchovom kúte ako strechu. Ale ako mi to padalo do tej dodávky tak našťastie to stratilo trochu na váhe. Tak je za princeznú Arielu.

MARTIN: (smutne) Tak raz nie som v práci a aj to zmeškám firemný striptízový večierok? SERVÁC: Ak by si veľmi chcel, môžeš sa ísť ku mne osprchovať. Mám asi desať neporušených vriec.

MARTIN: (blyštia sa mu oči) Tak to ty si tá straka zlodejská debilná. (trasú sa mu ruky) Tak na toto si musím zapáliť svetlo do mojich pľúc.

SERVÁC: Jedine ty si vedel koľko je tam tých vriec. A v tvojej pamäti je asi taká čierňava ako tvoje pľúca. A aby sme tvoju pamäť po desiatich pivkách ešte viac, slušne povedané, upevnili, toto posledné je na stavebný materiál nášho veľkoobchodu. Ty nemusíš ísť do roboty, akože si neúspešne na prijímačkách a moje malé stavebné tajomstvo ostane medzi týmito stenami.