VZDUŠNÉ ZÁMKY ALEBO MÁM ZNÁMEHO (18. )

7. mája 2014 15:09, Prečítané 2 158x, Mário Špilberger, Nezaradené

Príjemné svieže popoludnie. Hlási sa vám Mário Špilberger a vaše Vzdušné zámky? Na účet akej témy by ste sa teraz chceli zabaviť? Zvieratká, manželstvo, alkohol, šport, policajti? Nech máte chuť na akékoľvek fóriky, ste na správnom mieste!

Na začiatok si ale dáme tradičnú hádanku…

Viete aký je rozdiel medzi horárom a horárkou?

– Na odpoveď nemusíte dlho čakať!

Manžel prichádza domov po troch týždňoch. Bol totiž na svadobnej ceste a žena ostala doma s deťmi. A milencom.

– Miláčik, to čo robíte? – začudoval sa manžel po otvorení dverí.

– Vidíš, Mišo? Hovorila som ti že môj manžel nemá o milovaní ani páru. – usmiala sa.

– Ja vás zabijem! – muž sa vyhráža.

– Počkaj, až o chvíľu. – žena s príjemným pocitom vzdychla.

Presne táto rodinka (ale milenca nahradila svokra) sa valí na rodinný výlet. Šoféruje muž, vedľa neho sedí manželka, vzadu svokra.

– Pridaj! – kričí žena.

– Spomaľ! – kričí svokra zo zadného sedadla.

Muž to už nevydrží a na celé auto zhúkne.

– Kto tu riadi auto? Ty alebo tvoja mama? Tak sa rozhodnite! –

Zájdime do zvieracej ríše. Vlk ide na motorke a zajko stopuje. Vezme ho.

– Zajac, teraz sa drž. Idem na deväťdesiat. – hovorí vlk.

– No určite. Ja niečo vydržím. – smeje sa zajko.

O chvíľu:

– Zajko, poriadne sa ma chyť. Ideme na stodvadsať! Nieže sa mi tu po*erieš! – vlk hovorí s úsmevom.

Zajko ale vydržal nasucho.

Na druhý deň si zvieratká vymenia role. Zajac ide na motorke a vlk stopuje. Na znak vďaky ho vezme. Pridá z nuly na stotridsať a pýta sa vlka:

– Ešte si sa nepo*ral? – obzrel sa na neho.

– Nepo*ral! . vlk mrzuto odpovedal.

– To je dobre. Keby si ty vedel že nedočiahnem na brzdy tak sa hneď do*erieš! –

Dcéra známeho išla s kocúrom do potravín – mali kúpiť mäso. Vracajú sa domov a známy už natešený čaká na svoju obľúbenú salámu.

– Ocko, prepáč, ale náš kocúr zjedol všetky tri kilá salámy. – dcéra pozerá do zeme a oznamuje oteckovi nútenú bezmäsovú hladovku.

Otec položí kocúra na váhu a hovorí:

– Váži tri kilá. Mäso by sme mali. Ale kde je kocúr? –

So známym sme minule boli na stretávke s kamarátmi s detstva a toho, čo sa najskôr ženil, sme trochu vyspovedali.

– Tak čo, počuli sme že nepiješ. – potriasli sme mu gratulačne rukou.

– Áno, už dvadsaťpäť rokov nepijem. – hrdo sa usmial.

– Vari? To už oslavuješ striebornú svadbu? – počudovane som zdvihol obočie.

– Nemôžem sa sťažovať! – odmerane povedal.

Známy to nevydržal a poznamenal:

– Aj to máš zakázané? –

Tak sme ho pozvali aspoň na nejaký jemný drink…

– Pán barman, čo to mixujete? – zvedavo som sa ho opýtal.

– Dandy rum, prosím pekne. – usmial sa na mňa s hmýriacim sa šejkrom v jeho rukách.

– To je z mlieka, cukru a rumu, však? – odvetil som.

– Áno. Poznáte? –

– Samozrejme. Mám rád mlieko aj cukor aj rum. – usmial som sa.

– Cukor dáva telu podnikavosť, mlieko energiu… –

– A rum? – opýtal sa známy.

– Nápady čo s tou podnikavosťou urobiť… – ochotne odpovedal barman.

O chvíľu volala na stretávku Helenka – známeho žena.

– Je tam môj muž? Taký hnedovlasý, zhruba 178 cm vysoký fajčiar? – volala Helenka barmanovi.

– Je ale teraz by ste ho určite nespoznali. – usmial sa barman do telefónu.

Vo Vzdušných zámkoch to vrie aj vo futbalovom mužstve.

– Prečo ste nehrali túto nedeľu zápas? – pýta sa mestský fanúšik usporiadateľa.

– Pretože šiesti brali úplatky… – povedal usporiadateľ.

– No ale ostatní mohli aj tak hrať. – malomešťan nahodil otáznik.

– Tí sa zase urazili že žiadne nedostali! –

S tým istým kamarátom, čo akurát oslavuje striebornú svadbu, sme sa rozprávali ďalej.

– Tak a kde si sa ty spoznal so svojou ženou? – opýtal som sa ho.

– Vo vlaku. Cestou z Nových Zámkov do Nitry. – s iskričkami v očiach povedal.

– Nepočul som aby manželstvo bolo následkom železničnej katastrofy. – známy pod nátlakom ôsmich destilátov zavtipkoval.

Na druhý deň po stretávke sa tento kamarát šmykol pred krčmou a skončil v nemocnici. Prišla za ním jeho manželka. Na chodbe stretla sestričku.

– Dobrý deň, hľadáte pána Urbaníka? – pýta sa mladá slečna.

– Áno, som jeho manželka. – predstavuje sa dievča.

– Teší ma, ja som jeho mama.- sestrička skonštatovala.

Zhodou okolností, ten istý kamarát zo stretávky, s tou jeho ženou mali pred 25 rokmi prvé rande. Hovoril mi aké to bolo.

– Pýtal som sa jej že či som jej prvý chlapec. – plný radosti začal rozprávať. – Vieš čo mi na to odpovedala? Že áno, len že nevie, prečo sa jej všetci tí chlapci pýtajú na to isté. – zaklincoval dlho nevidený známy.

Dcéra známeho pred rokmi v škole:

– Deti, čo by ste nám vedeli povedať o falošnosti mačiek? – pýta sa učiteľ.

– Otec minule priniesol mačku a po dvoch týždňoch sa zistilo že je to kocúr. – usmiala sa malá známa.

Prichádza čas na našu hádanku:

Viete aký je rozdiel medzi horárom a horárkou?

– Horár pozná všetky vtáky v lese a horárka v dedine …

Známeho minule zastavil policajt, ktorý sa zhrozene pozerá na jeho auto.

– Vy prečo nemáte ešpézetku? – deprimujúco sa spýtal policajt.

– A načo by mi bola? Ja si svoje číslo pamätám! – odpovedal známy.

Veštica predpovedala veľkú tragédiu v známeho rodine.

Helenka bola u nej.

– Váš manžel čoskoro zomrie násilnou smrťou. – veštica smutne oznamuje.