kaligramy

„Je nebezpečné a nezodpovedné spochybňovať prijatie eura.“ Takto pred istým časom Fico odvážne zhodnotil nespokojnosť ľudí so spoločnou menou eurozóny. V nasledujúcich riadkoch budem spochybňovať a hodnotiť prácu tejto meny za štyri a pol roka.

Od prvých dní, čo sa euro začalo spájať so Slovenskom, sa o novej mene hovorilo ako o pilieri Európy, o niečom, čo je stabilnejšie ako stĺpy Akropoly. Akropola značí Grécko, no táto slnečná krajina so sebou priniesla ekonomické mračná. O ohrozenej stabilite sme sa presvedčili počas celej dekády členstva, Nemci ju komentovali už v čase nášho vstupu. Vyhovárať sa na do výšin strieľajúce menové kurzy by sa mohli všetky menové inštitúcie. Viem, euro nie je stabilná mena. A už vôbec nie tak, ako bola ospevovaná. Ale ktorá mena je v období hospodárskej krízy dennodenne stabilná? Udržiavanie celkovej menovej stability je základnou úlohou centrálnej banky. Vrhať tieň podozrenia iba na ňu by nebolo férové. Národná banka po vstupe do únie povýšila svoje kompetencie na nadnárodnú úroveň. Je len jednou časťou z dvadsaťosemčlennej skladačky. Spojenie týchto inštitúcií v jeden spoločný cieľ vytvorili ľudia, snažiac sa udržať hodnotu našej meny čo najvyššie. Jej stabilitu neovplyvnia ľudia v kanceláriách či europoslanci, ovplyvňujú ju burzy, finanční žraloci či čierna ekonomika. Vo významnej miere ju podľa môjho názoru ovplyvnila aj inflácia a nezamestnanosť. A to banka, s týmito kompetenciami, neovplyvní. Bez rôznych zákonov, ktoré môžu prichádzať z Bruselu či nášho parlamentu, prihliadajúcich na menový kurz, tomu nepomôžeme. Existujú rôzne opatrenia. Prečo ich neposilniť? Špekulovanie s kurzami finančných pruduktov je prirodzeným cieľom obchodníkov, no doplácame na to všetci.

Prínosom spoločnej meny s krajinami ako Francúzsko, Nemecko či Veľká Británia, malo byť aj zníženie miery inflácie. V porovnaní s Poľskom, ktoré pred pár rokmi trpelo hyperinfláciou a škrtalo „tri nuly“ z hodnoty tovarov, je naša súčasná, mierna inflácia, uspokojeniahodná. Od nášho vstupu do eurozóny sa hodnoty miery inflácie znižujú a myslím si, že sa to bude zlepšovať. Znížené boli aj úrokové sadzby, o ktorých sa veľa nehovorí, no ovplyvňujú každého z nás. Národná banka ponúka úvery komerčným bankám so zníženým úrokom a tie sú potom atraktívnejšie pre Slovákov. V tejto oblasti nemám nasadené ružové okuliare. Otázka znie, či by sme mali tieto pozitívne hodnoty aj v prípade neúčasti v tomto spoločenstve. V eurozóne i v samotnej únii.

Vieme koľko za čo platíme? Ceny v eurách pre Slovákov prvých pár dní po prijatí meny pôsobili prijateľnejšie. Tí ostražitejší si všetko prepočítali na koruny, za nás všetkých to urobil štát – duálnymi cenami. Konverzný kurz, ktorý bol kľúčom k našej spokojnosti a spoluúčasti v eurozóne, bol natoľko priaznivý, že sme neboli v eufórii len zo vstupu do Nového roka. Psychologicky to pôsobilo veľmi dobre a ľudia začali viac kupovať. Tým sa zvýšila hodnota nielen poctivej, ale aj čiernej ekonomiky.

Mena viacerých krajín. Ak chce človek vycestovať do členských krajín, nemusí čakať pred zmenárňou na vyšší kurz, má toľko, koľko skutočne má. Nemá síce lepší kurz, no za zamenenie nemusíme platiť ani korunu. Dokonca ani cent. A vplyv na verejné peniaze? Ako ich ozdravuje? Myslím, že minimálne, pretože politika Bruselu podrobne nekontroluje príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Táto výhoda bola len znázornením výhody „do počtu,“ tak ako vplyv na zlepšenie nášho hospodárstva. V tomto ohľade sme tam len kvôli tomu, aby naše hospodárstvo plnilo posledné priečky európskych tabuliek a prieskumov.

Eurozóna v rámci línie myslí aj na udržanie dobrého mena. Podarenými projektami a eurofondami, na ktoré sa všetci skladáme. Potrebuje ľudí, ktorí ju budú uznávať kvôli posilneniu meny. Aj ju teraz čaká veľká skúška. Uvažujete nad tým, aká? Predsa voľby do europarlamentu. Nech sa tam dostane ktokoľvek, únii ide o dôveru ľudí, tentokrát v pozícii voličov. Potrebujú vysokú volebnú účasť, ktorá však v minulých rokoch bola veľmi skromná. V iných krajinách bude vyššia, no u nás je tých frustrovaných omnoho viac. V pláne získať si slovenské osadenstvo sľúbila aj zjednodušenie medzinárodných obchodov. Kooperácia členov menovej jednoty sa posilnila a naša obchodná a platobná bilancia to pocítila. Aj keď tú platobnú máme stále pasívnu. Slovensko berie európsku indentitu ako prestíž. Okrem toho, že sa Fico môže bozkávať s Merkelovou, na verejných inštitúciách visia dve vlajky. Je potrebné si uvedomiť, či ide len o Beethovenovu symfóniu, alebo je to o našom zastupovaní občanov. Ak je Slovák frustrovaný, prečo nevolí zmenu na európskom poli? Z tristo ľudí sa musí nájsť päť poctivých.

Ak to nevyužijeme, za ďalších päť rokov sa to zlé môže zmeniť na ešte horšie a defekty budú lepené iba krátkodobo. Naše členstvo môže byť benefitnejšie. Priblížme sa aspoň trošku k nižšej nezamestnanosti. Niekto musí mať ten kompas. Európske hospodárstvo musí lepšie fungovať. Toto nestačí a my máme právo na viac.

Predpokladaná bola hrozba, že národná banka môže stratiť vplyv na menovú politiku. Stalo sa tak? Nebýva zvykom, že dva kohúty na jednom mieste majú rovnaké podmienky pre život. A ten väčší, vykŕmenejší, vždy vyhrá.

Ako povedal Mao Ce – Tung: „Východ nás raz všetkých prevalcuje.“ Rusko so sebou prináša riziká, no svetlejšia budúcnosť krajiny s najčervenejším námestím môže byť pre nás ostatných členov prínosom. Netvrdím, že Rusko je naša budúcnosť. Bola to naša minulosť. Je len jednou z možností a mocností. Môžeme si vybrať tú správnu. Únia mala aj neslávne riešenia, napríklad euroval či nezmyselné zákony, no posilnenie Slovenska v jej vnútri môže byť verejnosti prospešnejšie.

Táto jednoduchá SWOT analýza ukazuje jedno. Vyberme si tých, ktorí to môžu zmeniť k lepšiemu. Majme na zreteli jednu vec – eurozóna nikdy nebude iba výhodná.