kaligramy

Láska. Také jednoduché slovo a tak komplikovaný pocit. Je to kľúč k osobnému šťastiu, jablko sváru alebo mýtus?

Podľa čoho si človek vyberá svojho životného súputníka? Prichádza doba, ktorá prináša clonu medzi ľuďmi. Máme sa jej prispôsobiť alebo ísť tvárou proti nej? Verbálna komunikácia zlyháva a ľudia šetria svoj jazyk. A aj k nájdeniu tej najlepšej či toho najlepšieho človek potrebuje nechať vyniknúť svoj prejav. Zástancovia opačnej teórie tvrdia, že im k tomu stačí pripojenie na internet.

Podľa môjho názoru ide o hazard s predstavami a kupovanie mačky vo vreci. A myslím, že človek hľadá povrchný cit. Internetové a inzertné zoznámenie je ako internetový obchod. Obrázok a vedľa neho senzácia. Dokonca existujú aj ľudia, ktorí sú ochotní virtuálne sami seba predávať. V tej chvíli sa stávajú tovarom a pri predaji tovaru rozhoduje jeho obal. Ak si niekto zvolí zlú profilovú fotku, nik mu neodpíše. Občas je to menšie zlo. Pretože krása môže byť aj nebezpečná. Nehovorím len o kriminálnikoch, ktorí človeka vylákajú na pre nich bezpečné no pre obeť nebezpečné miesto. Reč je aj o ľuďoch, ktorí sa hrdia cudzím perím. Jednoducho si zvolia cudziu fotku za vlastnú profilovku z rôznych dôvodov – frustrácia z vlastného výzoru či zámerné zavádzanie druhej strany. Človek môže klamať nielen o svojom vzhľade ale aj o vlastnostiach. Predstava o svojom životnom partnerovi sa tak neskutočne skresľuje. Je to ako s produktami, ktoré kupujeme cez internet.

V prvom rade sa človek zamiluje do exteriéru človeka. Žiadna zoznamka či sociálna sieť ale nemôže zaručiť užívateľovi autentickosť fotografie či informácií. Občas ale pri hode kockou môže padnúť sedmička. Nikdy však nie sedmička. Preto nemôžeme očakávať viac ako je reálne.

Aké je krásne stratiť reč pri priamom pohľade na človeka. Úžasné je vracať sa na to isté miesto a hľadať toho človeka tam, kde ste ho predtým stretli. Nehovorím o miestnosti na sociálnej sieti. Ide o reálne miesto. Ešte nie je prežitok spoznávať sa pri vychádzkach, mrznúť a zohrievať sa spolu. Láska je pocit, nie bezduchý pohľad na profilovku. Vyvážené spoznávanie exteriéru a interiéru človeka je nielen zaužívanou ale aj odporúčanou cestou.

Medzi nami žijú aj špecialistky či špecialisti, ktorí aj pri osobných stretnutiach dokážu zavádzať a zakrývať pravú tvár. Ako hovorí staré príslovie, ženu spoznáš až v manželstve. Osobné spoznávanie tomu pomáha predísť.

Jedinci, častokrát celé spoločenstvá ľudí, ktorí sa v láske sklamali, nemôžu hádzať ružové okuliare do žita. Sú aj prípady, kedy sa dvaja, láskou sklamaní, dajú dokopy. Dva záporné ióny tak vytvoria jeden kladný. Hneď po tom, čo sa posťažujú na svojich bývalých, prichádza chvíľa ticha – sólo pre city. Maska láskou utrápených časom spadne a príde nová energia, nový význam života. Možno. Sú ale prípady, kedy sa polovička dozvie niečo príliš skoro, no je to lepšie ako dozvedieť sa to príliš neskoro. Informácie prúdia od neopatrných dohadzovačov, úprimných kamarátov či neprajníkov.

Exteriér človeka nepredstavuje len jeho zjav. Ten je mnohoráz zakrývaný peniazmi či osobnými nálepkami a partner si musí vybrať, či miluje človeka alebo jeho bankový účet. Miluje hlas okolia alebo hlas vlastného srdca? Aj na zovňajšok začne padať prach a nie celý človek bude fungovať bezchybne. Zovňajšok je viac ako auto. Môže byť zaprášené v garáži alebo môže prísť nehoda. Prichádza na psa mráz a odhalí sa, či milujeme obal alebo vnútro.

Spoznanie nie je minútové prezretie profilu, nie je to polhodinový rozhovor. Je to časovo a priestorovo nelimitované množstvo rozhovorov. Je to o citoch, nie o pohľade. Pohľadom môžeme vyberať do modelingu, nie do života. Pohľad na lásku je ako pohľad na dom – navonok starý, ošarpaný a neobhodený, no žijú v ňom šťastní a dobrí ľudia. Alebo vo vile môžu žiť nešťastní a chorí ľudia. Uspokojenie tela i duše prinesie krásny obal ale ešte krajšie vnútro. Človek ku šťastiu potrebuje dobrého sprievodcu. V chorobe, nešťastí či v bežných dňoch nám nebude stačiť krása. Z obalu sa človek „nenaje.“ Po čase ho odhodí a hľadá samotné vnútro a jeho úžitok a pôžitok. Nie je to o jednej noci, týždni či roku. Hovorím o celom zvyšku života. Bez skutočnej lásky je človek doživotne single. S milovaným človekom nikdy. Existuje ale skutočná a pravá láska? Existuje. Pripomínam, že je to čistá láska priamo k človeku. K takému, aký je. Mixtúra vzhľadu a vlastností sa nedá vyjadriť inak ako piatimi písmenami. Ideál neexistuje. Ak človek hľadá kompromis, nebude sklamaný.

Nestačí hľadať krásu, hľadajme prívetivosť. Inak si cestu k pravej láske zatarasíme rozvodmi a rozchodmi. Nespokojnosť musíme počúvnuť včas. Ak nie, nepochopíme slovo „láska.“