kaligramy

„Ak si myslíme, že niekoho vlastníme, ľúbime ho a sme na ňom zároveň závislými, kto vlastní koho?“ Výrok, ktorý by sme mohli analyzovať v nejednej eseji, je korením mojej úvahy.

Človek je nerád obmedzovaný a až na pár výnimiek človek nerád nosí putá. Jednoducho by sme ľudské zmýšľanie mohli prirovnať k mínovému poľu. Navonok zeleň, miesto, kde je bez výhrady dobré oddychovať, no keď stúpite na zlé miesto, stojí vás to viac než ten krásny pohľad. Ľudské zmýšľanie je teda niečím ovplyvňované. Život je teda cesta plná kaluží – človek občas stúpi do jednej z nich. Lenže ak neokúsi chlad a zlý pocit, ktorý je prímesou tej zdanlivo „čistej vodičky,“ hoci je jeho život vo vatičke nádherný, začne ho časom vnímať ako nadmerne statický stereotyp. Každý z nás bez výnimky okúsil zakázané jablko, minimálne po ňom siahol. Či už hovoríme o návykových látkach alebo dopravnom priestupku, ktorý zostal nepotrestaný, vidíme tak strom poznania v rozkvitnutej, pučiacej podobe. Život je krásny, občas aj daždivý. Ostávajú kaluže a občas do niektorej z nich s úsmevom skočíme. Krásny pocit ak máme značkové a nepremokavé botasky. Časom si však v tejto originalite závislosť nájde Achillovu pätu a človek pocíti šikmú plochu. Tak ako oblečenie aj psychika človeka potrebuje na neustále ľudské pochybenie náplasť. Nehovoriac o škodách, ktoré určitý neblahý návyk spôsobuje. Ľudstvo nesmie zabúdať na to, že niečím pekným sa to začína, no pre niečo krajšie to musí skončiť.

Z mláky nevychádzame postupne, preto každá závislosť potrebuje rýchly proces. Nemá to byť dráma, ale všetci vieme, že to nie je ani komédia. Každý deň tak oslavujeme víťazstvo boja, no vojnu vyhráme až časom.

Každý deň trvá rovnako dlho no človek ho má aspoň sčasti organizovaný. So svojim temným koníčkom trávil čas v práci, možno aj vo voľnom čase. A túto dieru v harmonograme musí zaplátať niečím výnimočným a hlavne, užitočným. No aj napriek zatočeniu so zákernou závislosťou v živote človeka nie je vždy jasno. Prichádzajú nové nástrahy a pokušenia, ktoré musí premáhať. Ten úžasný a uvoľňujúci pocit v období stresu dostáva novú podobu, ktorá sa zakráda. V čase abstinenčnej clivoty prichádza podobný „žáner.“

Ak človek novej a zakrádajúcej sa činnosti neukáže správny smer, oklamaný s pošramotenou pevnou vôľou nekráča ďalej, ale vracia sa späť. Skúsenosti žiaľ nie sú o teórii. Zbytočne nás bude niekto dotovať varovnými signálmi, že jazda pod vplyvom alkoholu ohrozí nielen nás, ale aj niekoho nevinného a míňanie peňazí na návykové látky okráda nielen nás, ale aj našu rodinu, či ďalšie generácie, pokiaľ neoblizneme túto špičku ľadovca vlastným jazykom.

Človek zažíva dva pocity: „pred“ a „po.“ Sú veci, ktoré musí vedieť porovnať. Zvedavosť aké to je a obeta peňazí a márnenie času – to rozvracia pravé hodnoty. Slabým miestom sme teda zasiahnutý a trvá istý čas, kým prídeme na koreň veci. Nikdy sa úplne neoslobodíme, ak sa budeme obklopovať zbytočnosťami. Ak budeme striedať hnilé hrušky s hnilými jablkami, stratíme najlepšie roky života.

Povedzme si na rovinu, bez prihliadnutia na okolie – Nie je lepšie namiesto nákupu cigarety, vodka, káva, nakúpiť ovocie a odkladať si na niečo veľké? Nie je lepšie investovať mesiac a nestratiť roky? Hoci teraz musíme zopár mlák preskočiť, celkovo je to lepšie ako unavený preplávať oceán problémov.

Urobiť barter života podľa môjho názoru znamená nemyslieť na prítomnosť jednotlivca ale na budúcnosť svojich blízkych. Ľahko oklamete prasiatko na poličke, sporiť si peniaze v banke je efektívnejšie. Ak sa človek topí v mláke, do ktorej hádže esprit a peniaze, mrhá svojou budúcnosťou. Je lepšie spustiť nohu z plynu alebo zatočiť so závislosťou ako zabiť vlastnú budúcnosť či človeka. Pretože čas je nenávratný. Prečo ho vrátane svojej energie premrhať slasťou?

Aké je nádherné vymeniť fajčiarsku spoločnosť za prírodný vzduch s človekom, ktorého milujete. Nie je síce veľmi príjemné vymeniť tabak za plienky o pätnásť rokov, no je to preklenutie obdobia slzavého údolia. Teraz je ten správny čas. Pár abstinenčných príznakov eliminujeme zdravou závislosťou. Máme toľko možných športov a každý si má z čoho vybrať. Je lepší byť meteosenzitívny ako sa liečiť.

Viem, teraz vnímam život svojimi očami a nestriedam závislosti. Investovať do zdravia sa vždy oplatí. Človek tu nie je pre hmotné veci, ony sú tu pre človeka. Sú tu preto, aby si človek vybral tú správnu. Striedať športy je lepšie ako striedať značky cigariet. Ak hovoríme o akejkoľvek škodlivej závislosti, existuje adekvátna náhrada. Je to cesta do minulosti. Čo človek rád robil pred touto dekadenciou ducha? Obeta a sebazaprenie sú pomalé mlyny, no zásadne zaberajú. Urobme z každého dňa happyend a ak chceme pomôcť druhým, v prvom rade musíme byť terapeutmi samých seba. Sedenia u psychológa nereštartujú ducha. Kód od našej psychiky poznáme iba my. Ak nefunguje šport, iba my samy vieme nájsť skutočnú motiváciu – špagátik, ktorý uvoľní napätie. Môže to byť kúpa niečoho vysnívaného alebo milovaná žena. V momentoch pokušenia si to musíme neustále pripomínať.

„To, čo je najosobnejšie, to je aj najuniverzálnejšie.“ Nie sme prvým prípadom a ani žiaden predsedens. Nech človek deklasuje kvôli čomukoľvek, nikdy nie je sám. Hoci v čase, kedy potrebuje vypnúť alarmy závislostí, všetko stojí na jeho pleciach a oblaky sa zbiehajú. Časom vyjde slnko a chuť do života zazvoní na náš zvonček. Dajme prostredníctvom seba šancu iným i samým sebe. Aby sme mohli aj svojím blízkym dokázať, že žijeme dobrým životom a svojim deťom budeme dobrým príkladom.