Vzdušné zámky alebo Mám jedného známeho (4. )

10. februára 2014 17:44, Prečítané 2 256x, Mário Špilberger, Nezaradené

Vážená, nad moje očakávania, veľká pospolitosť,

keďže ste sa rozrástli ako otvorené poklopy na poliach, rozhodol som sa, že dnes zlomím moju tendenciu odpovedať na hádanku v strede príspevku. Viete aký je rozdiel medzi Slovenskom a Švajčiarskom? Švajčiari majú dieru v syroch a my v štátnej kase.

Naša krajina vie naozaj skvele hospodáriť, nie je to však taká irónia ako v Helenkinom prípade.

Minule pri nej v meste zastal mercedes a chlap stiahol okienko a opýtal sa jej:

– Slečna, idem do Talianska. Taká krásna žena určite bude mať záujem. – Vášnivo vystrčil hlavu z okna a žmurkol.

A Helenka nato:

– Samozrejme že mám. Doneste mi päť kíl pomarančov. –

Jej milovaný manžel zatiaľ riešil úplne iný problém. Ako obvykle si pustil svoje ústa z vodítka.

Pýtam sa ho:

– Hej, kde tak utekáš? – Zvedavo som ho zastavil.

– Ále, idem prekaziť bitku. – Kŕčovito sa usmial známy.

– No a kto sa bije? – Zamyslel som sa že kto to asi zase prehnal.

– Ja s Jožom. – Zahlásil známy a neostala po ňom ani vzdušná čiara.

Tak ste to videli – sú naozaj zohraní – aj Helenka, aj známy…

Situácia sa schyľovala v domácnosti známeho k naozaj vážnej téme.

– Jojoj, ja by som chcela mať takého muža, ktorý vie prať, žehliť, upratovať, prať vysávať… – Helenka sa zasnívala až tak že takmer jej ostal otlačok žehličky na nose.

– Áno? Naozaj hľadáš takú bytosť? Tak si vezmi moju mamu. – Známy sa zasmial.

Je tu čas sviatkov športu a známy si ich vždy užíva bezstarostne.

– Miláčik, chceš mi ešte niečo povedať pred štartom olympiády? – Známy schytil ovládač a prepol romantický program, ktorý Helenka pozerala.

– Ty ma vôbec nemáš rád. Mal si sa pozrieť na toho muža v tom televízore ako miluje

svoju ženu. – Helenka zahrala srdcevrúcu postavu vystrihnutú zo zle preloženej telenovely.

– No ale koľko mu za to platia. – Známy sa zasmial a preistotu si ešte raz prepol na športový kanál.

– Ty ma vôbec nemáš rád. Vymenil by si ma aj za fľašu rumu. – Posledný obraz divadelného predstavenia Helenky zahájila.

– Ale moja milá, za fľašku rumu. To zas nie. Veď vieš že pijem vodku. – Známy ukončil debatu.

S pochmúrnym zimným obdobím sú spojené aj smutné udalosti – jednou z nich bola aj smrť jeho spolužiaka.

– Pôjdeš na Martinov pohreb? – Opýtal som sa ho.

– No neviem. A pôjde vari on na môj? – Vážne zahlásil.

– Ale mohol by si ísť. Ja neverím že toto je ten správny dôvod prečo nechceš ísť. – Poznal som ho ako vlastné hodinky.

– Ale vieš, mne je trápne ísť na jeho pohreb. Jeho žena ma už pozvala dvakrát a ja ani raz. –

Smutne zaklincoval moment prekvapenia.

Naozaj som sa o neho trápil, pretože je vypočítavý nielen voči sebe ale aj voči svojmu okoliu. Minule prišiel k pedikúrke:

– Chcem si dať odstrániť otlaky. – Smutne zahlásil známy nervózne si vyzúvajúc topánky.

– Dobre, nech sa páči, posaďte sa. – Pedikúrka sa milo usmiala pripravujúc sa na krvavý zásah.

– Prepáčte, ešte taká jedna otázka – spustil známy – A koľko za ne dostanem? – Usmial sa a sadol si.

Možno sa pýtate, čo je s nevlastnou dcérou oboch rodičovských strán? Má sa dobre a má skvelé študijné výsledky. Ako napríklad minule na výtvarnej:

– Prosím ťa, poď sem dievčatko, no poď sem! – volá si učiteľka k sebe známeho dcéru. – Čo si to nakreslila? Veď to je prázdny čierny papier. – Učiteľka nasrdene hodila výkres svojej žiačke pod nos.

– Akože prázdny čierny papier? Veď to je naša čierna mačka v noci. – Usmialo sa dievčatko s očakávaním pozitívneho ohodnotenia.

Medzi najnezabudnuteľnejšie rozprávky na dobrú noc pre svoju dcéru určite patrí táto:

– Kde bolo, tam bolo, prišiel zajko do obchodu a opýtal sa:

– Máte hašiš? – predavačka sa začudovala a odpovedala mu:

– Nie. Skúste zajtra. –

Zajko príde druhý deň a pýta sa:

– Pani predavačka, máte už ten hašiš? –

– Nemáme zajko. – Predavačka smutne konštatuje.

Príde na tretí deň.

– Máte hašiš? – Zajka nervózne klepoce.

– Máme. – Predavačka sa úslužne usmieva.

– A máte telefón? – Zajko sa usmial.

– Máme. Načo vám bude, zajko? – Predavačka sa čuduje.

– Aby som zavolal políciu. – Nato známy zaželá svojej dcérke ničím nerušenú dobrú noc.

Možno sa pýtate prečo sa toto dielko volá Vzdušné zámky? No môže to mať viac vysvetlení:

1., epickejší názov mi nenapadol

2., tak sa volá firma toho známeho

3., vyvoláva to záujem opýtať sa na to

Vráťme sa ale opäť k našim milovaným a nádherným ženám. Minule si známy nebol istý či dodržuje jeden zo základných predpisov – či mu blikajú smerovky.

– Miláčik, prosím ťa, pozri sa či mám pustené smerovky. – Milo a nežne požiadal svoju ženu.

Tá vyšla von z auta a muž jej hovorí:

– Ale to si nemusela vyjsť von. Stačilo keby si stiahla okienko a pozrela sa zvnútra. –

– povzdychol si – No ale už dobre. Tak fungujú? – Naliehavo spustil.

Nato žena s vpísanou neistotou v tvári hovorí:

– Fungujú, nefungujú, fungujú, nefungujú…

Minule som s ním kecal o jeho manželstve a chcel som vedieť v akom stave sa nachádza.

– Ale teraz naozaj vážne. Tvoje manželstvo je v akom stave? – Pýtam sa ho s úsmevom na tvári pri pohári dobrého piva.

– Akože v akom rozpoložení? – Vypleštil na mňa oči ako keby sa ho pýtam na Dowjonský index.

– No áno. Či sa tam cítiš ako v Tisíc a jedna noc alebo Predposledná šanca, alebo…? – uviedol som mu niekoľko príkladov aby sa vymáčkol.

– Skôr to cítim ako iróniu osudu. – Sebakriticky ohodnotil svoj manželský zväzok.

Minule sme šli po ulici a musím vám povedať že je komunikatívnejší ako sa možno zdá. Po ulici išla čerstvá dvadsiatka a jemu, ženáčovi jednému, to nedalo.

– Prepáčte, slečna, ale ten pes hryzie! – Rozhorčene sa jej pozeral do oblasti ženského dekoltu.

– Ale ja žiadneho psa nemám. – Slečna odvetila.

Po chvíli to známy nenechal len tak a odvetil:

– No dobre ale nejako som musel nadviazať rozhovor…-

Keby ho nepoznám tak si naozaj myslím že je Škót. Minule vbehol do lekárne a ja som ho počul aj cez to dverové okienko ako si čosi pýta.

– Dobrý deň, pani. Potrebujem niečo proti bolesti za euro. – Usmial sa na lekárničku ktorá mohla mať vyše štyridsiatky.

– No ale najlacnejšie mám len za tri eurá. – Lekárnička nastavila liek proti röntgenovo žiariacemu čítaču kódov.

– Za tri eurá? Ale ja sa chcem zbaviť bolesti nie sa zruinovať. – A smutne odišiel preč. Ale pivo vždy zabralo.

Druhé jeho veľké sklamanie bolo keď vyhral tritisíc eur.

Hovorím mu:

– Počúvaj a ty si prečo taký sklamaný? – povedal som pri pohľade na jeho smutnú tvár. – Veď si vyhral tri litre. – Naozaj obdivuhodný výkon po kúpe dvoch lístkov.

On sa na mňa zúfalo pozrel:

– No ale ten druhý lístok som kúpil úplne zbytočne. – Smutne poznamenal.

Už odmalička sme sa doberali – aj na pieskovisku. A to sme boli najväčší chválenkári na celom prieskovisku.

– Ha a môj otec je historik. – Povedal po tom ako hodil po mne plastovú lopatku.

– No a čo. A moja teta je histerička. – Odpovedal som mu na to.

Ale v ich rodine častokrát išlo do tuhého. Asi o dva roky po pieskovom faux pas mi volal:

– Hej, prosím ťa, zavolaj záchranku. Babka vracala, mama sa plazila po zemi, otec sa zvíja na bruchu. Pomôžeš mi? – Naliehavo povedal do telefónu.

– No a tebe nie je nič? – Odvážne som sa ho opýtal.

– Nie, ja som za trest hríby nedostal. – Odvetil a zložil telefón.

No a na záver sondy do nášho detstva vám poviem ešte jednu supertajnú vec.

Keď chodieval k babke a dedkovi cez leto, chodila ho pozerať Helenka.

Starká a dedko na priedomí lúštili osemsmerovky, kým oni dvaja hore… no konverzovali.